Individuálny študijný plán mal súvisieť s predchádzajúcimi vyhrážkami smrťou viacerým spolužiačkam. Obžaloba tvrdí, že práve po tomto rozhodnutí nadobudol vnútorné presvedčenie, že dievčatá treba zabiť. Tieto tvrdenia sú zatiaľ súčasťou obžaloby. O vine a treste rozhodne až súd.
Tragédia na gymnáziu
Podľa obžaloby mal Samuel 16. januára 2025 absolvovať na gymnáziu komisionálne skúšky. Do školy si mal priniesť lovecký nôž.
Najskôr napadol zástupkyňu riaditeľa, 51-ročnú Máriu Semančíkovú, o ktorej si mal myslieť, že ho ide vylúčiť. Žena, bohužiaľ, zraneniam podľahla.
Následne mal zaútočiť na 18-ročnú študentku Alenu Čarnogurskú, ktorá tiež zomrela. Ďalšiu študentku, vtedy 18-ročnú Barboru M., mal zraniť, keď bránila spolužiačku. Útok prežila so stredne ťažkými zraneniami.
Obžaloba zároveň tvrdí, že plánoval zaútočiť aj na maloletú Emu K., ktorá však v ten deň nebola v škole. Po útoku zo školy ušiel do lesa, kde ho neskôr zadržala polícia.
Vinu odmieta, právna kvalifikácia je sporná
Obžalovaný zostáva vo väzbe. Dôvodom väzby sú obavy, že by mohol utiecť alebo pokračovať v trestnej činnosti. V apríli požiadal o prepustenie z väzby, no senát Špecializovaného trestného súdu mu nevyhovel. Proti rozhodnutiu podal sťažnosť, ktorú Najvyšší súd SR zamietol.
V doterajšom priebehu procesu obžalovaný k samotnému útoku hlásil, no namietal právnu kvalifikáciu skutku. Pred súdom mal vyhlásiť, že sa za seba hanbí. To je dôležitý rozdiel.
Súd nebude riešiť iba to, čo sa v škole stalo, ale aj právne posúdenie skutku, mieru zavinenia, prípravu útoku a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na výsledný rozsudok.
Citlivý prípad, ktorý zasiahol celé Slovensko
Útok na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi patril medzi najtragickejšie školské násilia na Slovensku. Obeťami boli zástupkyňa riaditeľa a študentka. Ďalšia študentka prežila so zraneniami.
Prípad vyvolal otázky o bezpečnosti škôl, práci s rizikovým správaním žiakov, výmene informácií medzi inštitúciami aj o tom, ako školy riešia vyhrážky a konflikty medzi študentmi.
Súdny proces však musí zostať zameraný na konkrétnu obžalobu a dôkazy. Verejný tlak ani spoločenský otras nemôžu nahradiť dokazovanie pred súdom.
Rozhodujúce však bude až finálne rozhodnutie súdu. Ten musí určiť, či sa skutky stali tak, ako ich opisuje obžaloba, akú právnu kvalifikáciu majú a aký trest bude v prípade uznania viny primeraný.
