Dňa 14. júna 1985 sa v malom luxemburskom mestečku Schengen odohrala udalosť, ktorá zásadne ovplyvnila život stoviek miliónov Európanov. Práve v tento deň podpísali predstavitelia Belgicka, Francúzska, Luxemburska, Holandska a vtedajšieho Západného Nemecka Schengenskú dohodu, ktorá položila základy priestoru bez vnútorných hraničných kontrol.
V roku 2026 si Európa pripomína už 41. výročie jej podpisu. Dohoda nevznikla v rokovacej sále ani v sídle európskych inštitúcií. Podpis sa uskutočnil na palube lode MS Princesse Marie-Astrid zakotvenej na rieke Mosela v mieste, kde sa stretávajú hranice Luxemburska, Francúzska a Nemecka. Lokalita mala silný symbolický význam, predstavovala myšlienku Európy bez bariér a prekážok.
Ako vyzeralo cestovanie pred Schengenom?
Dnes si mnohí Európania len ťažko predstavia, že ešte pred niekoľkými desaťročiami bolo cestovanie medzi susednými štátmi podstatne komplikovanejšie. Hoci občania krajín Európskeho hospodárskeho spoločenstva mohli prekračovať hranice, na väčšine priechodov ich čakali pasové kontroly, colné prehliadky a často aj dlhé rady. Pre ľudí dochádzajúcich za prácou či obchodníkov predstavovali hranice každodennú administratívnu prekážku.
Práve odstránenie týchto prekážok bolo hlavným cieľom Schengenskej dohody. Dokument počítal s postupným rušením kontrol na spoločných hraniciach, harmonizáciou vízových pravidiel a užšou spoluprácou štátov v oblasti bezpečnosti.
Od dohody k realite
Podpis z roku 1985 však ešte automaticky neznamenal otvorenie hraníc. O päť rokov neskôr nasledoval tzv. Vykonávací schengenský dohovor, ktorý stanovil konkrétne pravidlá fungovania budúceho priestoru voľného pohybu. Až na základe týchto opatrení bolo možné systém uviesť do praxe.
Skutočný Schengen začal fungovať 26. marca 1995, keď sa na hraniciach medzi prvými členskými štátmi definitívne zrušili pravidelné kontroly. Pre milióny ľudí to znamenalo historickú zmenu – mohli cestovať cez viaceré krajiny bez zastavovania na hraniciach a bez opakovaných pasových kontrol.
Z piatich krajín vznikol jeden z najväčších priestorov voľného pohybu
To, čo sa začalo ako iniciatíva piatich štátov, sa postupne rozrástlo na jeden z najvýznamnejších projektov európskej integrácie. Schengenský priestor dnes zahŕňa 29 krajín a rozprestiera sa na území s viac ako 450 miliónmi obyvateľov. Súčasťou Schengenu sú nielen členské štáty Európskej únie, ale aj niektoré krajiny mimo nej, napríklad Nórsko, Island, Švajčiarsko či Lichtenštajnsko. Od 1. januára 2025 sa plnohodnotnými členmi stali aj Rumunsko a Bulharsko po zrušení pozemných hraničných kontrol.
Schengen sa medzitým stal súčasťou práva Európskej únie a jedným zo symbolov európskej spolupráce. Voľný pohyb osôb dnes patrí medzi základné princípy fungovania EÚ.
Aké výhody priniesol?
Najviditeľnejším prínosom je jednoduchšie cestovanie. Obyvatelia schengenských krajín môžu prechádzať hranice bez pravidelných kontrol a bez zastavovania na hraničných priechodoch. Významný efekt má Schengen aj pre ekonomiku. Každý deň prekračujú vnútorné hranice milióny ľudí za prácou, štúdiom alebo podnikaním. Európania zároveň uskutočnia viac ako miliardu ciest ročne v rámci schengenského priestoru.
Voľný pohyb však neznamená absenciu bezpečnostných opatrení. Členské štáty spolupracujú pri ochrane vonkajších hraníc, výmene informácií a policajnej spolupráci. Schengen tak stojí na rovnováhe medzi slobodou pohybu a spoločnou bezpečnosťou.
Počas svojej existencie prešiel schengenský systém viacerými skúškami. Migračná kríza v roku 2015, pandémia COVID-19 či zvýšené bezpečnostné hrozby viedli niektoré štáty k dočasnému obnoveniu kontrol na vnútorných hraniciach. Pravidlá Schengenu však takéto opatrenia umožňujú iba vo výnimočných situáciách a na obmedzený čas. Napriek týmto výzvam zostáva systém zachovaný a väčšina hraníc v Európe funguje bez trvalých kontrol.
Symbol Európy bez hraníc
Po viac než štyroch desaťročiach od podpisu dohody zostáva Schengen jedným z najhmatateľnejších výsledkov európskej integrácie. To, čo sa v roku 1985 začalo podpisom dokumentu na palube lode v malej luxemburskej obci, dnes umožňuje stovkám miliónov ľudí cestovať, pracovať a študovať naprieč Európou s minimom administratívnych prekážok. Schengen sa tak stal nielen právnym a politickým projektom, ale aj symbolom otvorenej Európy, v ktorej hranice postupne stratili svoj niekdajší význam.
