Najnovší prieskum dôvery v inštitúcie priniesol zmenu na čele rebríčka. Vedcov a vedecké inštitúcie vystriedalo školstvo, ktorému dôveruje 75,2 % opýtaných. Na opačnom konci sa opäť ocitli politické strany, parlament a vláda.
Slováci najviac dôverujú školstvu. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre DEEK Inštitút, o ktorom informoval portál STVR. Kým minulý rok boli na čele vedci a vedecké inštitúcie, najnovšie ich predbehlo práve školstvo.
Školstvu dôveruje 75,2 % opýtaných. Netreba za tým automaticky hľadať spokojnosť s výsledkami slovenského vzdelávacieho systému. Medzinárodné merania dlhodobo ukazujú slabšie výsledky slovenských žiakov. Ľudia však podľa nej stále pozitívne vnímajú hodnotu vzdelania.
Školstvo predbehlo vedcov
Zmena na čele rebríčka je zaujímavá aj preto, že v minulých rokoch patrili medzi najdôveryhodnejšie inštitúcie práve vedci, vedecké inštitúcie a vysoké školy. Napríklad Slovenská akadémia vied vlani informovala, že podľa prieskumu sa vedecká obec a univerzity držali na popredných miestach dôvery verejnosti.
Aj najnovšie dáta však ukazujú, že odborné inštitúcie si dôveru udržiavajú. Na popredných miestach sa umiestnili aj univerzity, vedci a samosprávy. Spoločným menovateľom má byť odbornosť, konkrétne výsledky a menšia politická záťaž.
Pri vedcoch zohráva úlohu najmä presvedčenie, že ich práca nie je motivovaná politickými záujmami. Vedci podľa nej pôsobia dôveryhodnejšie aj preto, že svoje tvrdenia opierajú o výskum, čísla a odborné argumenty.
Dôveru majú aj samosprávy a armáda
Vysoko sa v rebríčku držia aj samosprávy. Dôvodom je najmä priama skúsenosť ľudí. Občania vidia výsledky ich práce vo svojom okolí, či už ide o opravy ciest, služby, školy, škôlky alebo lokálne problémy.
Samosprávy tak majú oproti vláde výhodu v tom, že ich činnosť je pre ľudí hmatateľnejšia. Kým vládu vnímajú často cez politické konflikty a spory, pri obci alebo meste hodnotia konkrétne zmeny v každodennom živote.
Polepšili si aj Ozbrojené sily SR, ktorým dôveruje 71 % opýtaných. Počas pandémie ich dôveru poškodzovalo zapojenie do manažovania opatrení. Aktuálny rast môže súvisieť aj s vojnou na Ukrajine a zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou vo svete.
Vláda výrazne zaostáva za samosprávami
Veľký rozdiel je viditeľný pri porovnaní dôvery vo vládu a samosprávy. Kým samosprávam dôveruje takmer 70 % respondentov, vláde dôveruje necelých 36 % ľudí.
Je to spôsobené aj tým, že vláda je v očiach verejnosti spojená s konfliktom. Politici sa často objavujú v televíznych debatách proti oponentom, čím sa posilňuje obraz politiky ako neustáleho sporu.
Najnižšiu dôveru majú podľa prieskumu opäť politické strany, parlament a vláda. Nejde o nový jav, ale o dlhodobý trend. Politické inštitúcie sa na Slovensku pravidelne umiestňujú na chvoste podobných rebríčkov.
Výnimkou medzi politickými inštitúciami zostáva Úrad prezidenta SR. Tomu dôveruje viac ako polovica respondentov. Vyššia dôvera môže súvisieť s tým, že prezidentský úrad je formálne nadstranícky a jeho úlohou je aj spájanie spoločnosti.
Dôvera ukazuje stabilitu krajiny
Dôvera v inštitúcie nie je iba abstraktné číslo. Ukazuje, ako ľudia vnímajú fungovanie štátu, odbornosť predstaviteľov inštitúcií, kvalitu služieb aj transparentnosť pravidiel.
Ak občania inštitúciám neveria, môže to ovplyvniť ochotu dodržiavať pravidlá a celkovú stabilitu spoločnosti. Dôležité preto je, aby ľudia mali pocit, že inštitúcie vedú kompetentní ľudia a že v nich platia jasné pravidlá.
Prieskum agentúry Focus pre DEEK Inštitút sa uskutočnil na vzorke 1 200 respondentov starších ako 18 rokov. Zber dát prebiehal od 2. októbra do 9. novembra 2025 formou osobných rozhovorov.
