Keď sa hovorí o budúcnosti slovenského trhu práce, väčšina pozornosti sa sústreďuje na odchod silných populačných ročníkov do dôchodku. Skutočný problém však môže prísť z úplne inej strany.
Slovensko totiž čelí situácii, keď na pracovný trh prichádza čoraz menej mladých ľudí, ktorí by dokázali nahradiť odchádzajúcich zamestnancov.
Podiel pracujúcich vo veku nad 55 rokov je na Slovensku stále nižší ako priemer Európskej únie. Starší zamestnanci tvoria 19,5 percenta všetkých pracujúcich, zatiaľ čo európsky priemer dosahuje 22,9 percenta. Najväčšia vlna odchodov do dôchodku sa pritom očakáva až po roku 2040, keď do penzie začnú vo väčšom počte odchádzať takzvané Husákove deti.
To však neznamená, že krajina má dostatok času na prípravu. Ako poukazuje Finsider.sk, demografické problémy sa začínajú prejavovať už dnes a ich dôsledky sú čoraz viditeľnejšie. Kľúčovým problémom je skutočnosť, že mladých ľudí vstupujúcich na pracovný trh je výrazne menej ako tých, ktorí ho opúšťajú.
Mladších je menej, starších zas viac
Situáciu dokumentujú aj údaje o vekových skupinách. Generácia ľudí vo veku 20 až 24 rokov, ktorá postupne nastupuje do zamestnania, je takmer o štvrtinu menšia ako skupina ľudí vo veku 60 až 64 rokov, ktorá sa blíži k odchodu do dôchodku. Takýto nepomer patrí medzi najvýraznejšie v rámci Európskej únie.
Ďalším faktorom je odchod mladých ľudí do zahraničia. Významná časť slovenských vysokoškolákov študuje mimo krajiny a veľká časť z nich sa po ukončení štúdia už nevracia späť. Slovensko tak prichádza o ľudí, ktorí by mohli pracovať doma, odvádzať dane a podieľať sa na fungovaní ekonomiky.
Menej pracujúcich znamená väčší tlak na dôchodky
Demografický vývoj sa netýka iba zamestnávateľov a firiem. Veľmi citlivo zasahuje aj dôchodkový systém. Slovenský prvý pilier funguje na princípe priebežného financovania. To znamená, že odvody, ktoré dnes platia zamestnanci, živnostníci a zamestnávatelia, sa okamžite používajú na vyplácanie dôchodkov súčasným penzistom.
Takýto model funguje bez väčších problémov vtedy, keď je dostatok pracujúcich a počet dôchodcov je nižší. Ak sa však pomer začne meniť, systém sa dostáva pod tlak. Práve to je scenár, ktorému môže Slovensko v budúcnosti čeliť.
Medzi hlavné riziká patria:
- klesajúci počet ľudí platiacich odvody,
- rastúci počet poberateľov dôchodkov,
- vyššie náklady na financovanie penzií,
- väčší tlak na verejné financie.
Už dnes pritom odvody pracujúcich nestačia na pokrytie všetkých výdavkov na dôchodky. Sociálna poisťovňa preto dostáva finančnú podporu zo štátneho rozpočtu. Ak bude počet pracujúcich ďalej klesať a počet dôchodcov narastať, tlak na verejné financie sa môže ešte zvýšiť.
Štát bude musieť hľadať riešenia, ktoré nemusia byť pre obyvateľov príjemné. Medzi možnosti patrí zvýšenie odvodov, posúvanie veku odchodu do dôchodku, pomalší rast dôchodkov alebo vyššie financovanie systému zo štátneho rozpočtu.
Odborníci upozorňujú, že najbližšie roky pravdepodobne neprinesú šok spôsobený masovým odchodom zamestnancov do penzie. Oveľa výraznejší bude dlhodobý nedostatok pracovnej sily, ktorý sa môže postupne prehlbovať.
Nedostatok pracovníkov môže zasiahnuť aj starostlivosť o seniorov
Demografické zmeny vytvárajú riziká aj v oblastiach, ktoré sú pre spoločnosť mimoriadne dôležité. Jednou z nich je starostlivosť o starších ľudí. Práve v tomto sektore pracuje vysoký podiel zamestnancov vo veku nad 55 rokov.
Takmer štyria z desiatich pracovníkov v oblasti osobnej starostlivosti patria do tejto vekovej kategórie. V rámci Európskej únie ide o jeden z najvyšších podielov. To znamená, že už počas nasledujúceho desaťročia môže Slovensko pociťovať nedostatok opatrovateľov a opatrovateliek.
Paradoxom je, že práve v čase, keď budú títo pracovníci odchádzať do dôchodku, bude počet seniorov odkázaných na pomoc a starostlivosť narastať. Dopyt po takýchto službách bude preto rásť rýchlejšie než dostupná pracovná sila.
Riešenie nebude jednoduché a bude si vyžadovať kombináciu viacerých opatrení. Medzi najdôležitejšie patria:
- vyššia aktivita starších pracovníkov na trhu práce,
- vytváranie lepších podmienok pre mladých ľudí,
- podpora návratu Slovákov zo zahraničia,
- zvyšovanie produktivity prostredníctvom technológií a automatizácie.
Ak sa nepodarí reagovať na nepriaznivý demografický vývoj včas, dôsledky sa môžu postupne prejaviť v celej ekonomike. Nedostatok pracovníkov môže obmedziť rast krajiny, znížiť jej konkurencieschopnosť a zároveň vytvárať stále väčší tlak na financovanie dôchodkového systému.
