Štát pripravuje zmeny v poskytovaní energopomoci, ktoré môžu citeľne ovplyvniť tisíce odberateľov. Po novom má byť cieľom zabezpečiť, aby finančná podpora smerovala výlučne k skutočným domácnostiam.
V praxi sa totiž ukázalo, že systém doteraz umožňoval čerpať výhodnejšie tarify aj tým, ktorí energie využívali na podnikateľské účely.
Od júla sa preto plánuje zavedenie pravidiel, ktoré majú takýmto prípadom zabrániť. Štát chce presnejšie kontrolovať, kto energiu odoberá a na čo ju reálne využíva. Zásadnou novinkou má byť aj dôraz na údaje uvedené v zmluvách s dodávateľmi energií. Tie už nebudú obsahovať len základnú identifikáciu odberateľa, ale aj informácie o charaktere spotreby.
Dôležité je, že zmena nemieri proti bežným ľuďom, ktorí napríklad podnikajú z domu, ale energiu využívajú primárne na bývanie. Zásah sa má týkať najmä tých, ktorí formálne vystupujú ako domácnosť, no v skutočnosti ide o podnikateľské prevádzky.
Medzi typické prípady, ktoré chce štát eliminovať, patria napríklad:
- byty využívané ako kancelárie alebo sklady
- rodinné domy slúžiace na podnikanie bez priznania tejto činnosti
- garáže či chaty, kde sa energia používa na zárobkovú činnosť
- odberné miesta vedené ako domácnosť, no využívané firmou
- Viac údajov, viac kontroly a aj vyššie sankcie
Nový systém má stáť na presnejších dátach a dôslednejšej evidencii. Dodávatelia elektriny a plynu budú povinní zhromažďovať detailné informácie o odberateľoch. Okrem mena či adresy pôjde aj o charakter odberu a konkrétne využitie energií. Zmeny prišli po kritike neadresnosti.
„Nevieme, či doterajšia energopomoc v hodnote viac ako štyri miliardy smerovala skutočne k tým, ktorí ju reálne potrebujú, ani či služby a dávky sociálnej podpory v rozsahu miliónov eur spravujeme efektívne,“ povedal pre Pravdu pred časom predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy.
Zároveň sa zvyšuje aj zodpovednosť samotných zákazníkov. Pri podpise zmluvy budú musieť poskytnúť pravdivé údaje a potvrdiť, či ide o domácnosť, alebo iný typ odberateľa. Cieľom je jednoznačne rozlíšiť, kto má nárok na zvýhodnené ceny a kto nie.
Významnú úlohu zohrá aj kontrola zo strany štátu a regulátorov. Vďaka rozsiahlej databáze, ktorá zahŕňa milióny odberných miest a údaje o obyvateľoch, sa bude nárok na pomoc posudzovať presnejšie než doteraz.
Systém pritom pracuje s obrovským množstvom informácií:
- údaje o viac ako 5,5 milióna obyvateľov
- milióny záznamov z katastra nehnuteľností
- približne 3,9 milióna odberných miest energií
- stovky dodávateľov a cenových lokalít
Ak dodávateľ poruší pravidlá a pridelí domácnosti sadzbu neoprávnene, hrozia mu vysoké pokuty. Tie sa môžu pohybovať od stoviek až po desiatky tisíc eur. Prísnejšie sankcie majú odradiť od zneužívania systému a zabezpečiť férovejšie rozdelenie pomoci.
Problémy v praxi ukázali slabiny systému
Zmeny neprichádzajú náhodne. Už počas prvých mesiacov fungovania energopomoci sa objavili viaceré nedostatky. Kritika smerovala najmä na nepresnosť údajov a nejasnosti pri určovaní nároku.
Jedným z najviditeľnejších problémov boli energošeky na teplo. Tie v niektorých prípadoch meškali alebo sa dostali k nesprávnym príjemcom. Dôvodom boli najmä neúplné informácie v evidenciách, napríklad chýbajúce údaje o bytoch či nesprávne priradené adresy.
Ministerstvo vnútra pristupuje k úpravám, ktoré majú tieto chyby minimalizovať. Ak systém nedokáže jednoznačne určiť príjemcu, pomoc sa má poskytnúť tak, aby sa dostala k reálnym obyvateľom. V niektorých prípadoch to znamená doručovanie cez vlastníkov nehnuteľností.
Napriek sprísňovaniu pravidiel však pomoc nekončí. Opatrenia sú nastavené na celý rok a vyplácanie podpory má pokračovať bez prerušenia. Zmeny majú zabezpečiť najmä to, aby sa verejné financie využívali efektívnejšie a smerovali tam, kde sú skutočne potrebné.
