Od 1. mája 2026 vstúpili na Slovensku do platnosti nové pravidlá, ktoré výrazne zasiahnu spôsob platenia v obchodoch aj službách. Ak si kúpiš tovar alebo zaplatíš za službu v hodnote vyššej ako jedno euro, predávajúci ti už nemôže odmietnuť možnosť zaplatiť bezhotovostne. Povinnosť sa týka všetkých podnikateľov, ktorí evidujú tržby cez systém eKasa.
Zákon pritom neurčuje, že každá prevádzka musí mať klasický platobný terminál. Predajcovia si môžu vybrať riešenie, ktoré je pre nich najpraktickejšie. Okrem platieb kartou môžu zákazníkom umožniť úhradu cez QR kód alebo okamžitý prevod na účet prostredníctvom zverejneného IBAN-u. Menší podnikatelia môžu využiť aj aplikáciu VRP2 od Finančnej správy, ktorá umožňuje evidenciu tržieb a zároveň generovanie QR kódov na platbu.
Kontroly môžu prísť aj na základe podnetov zákazníkov
Finančná správa už zároveň sprístupnila spôsob, ako môžu ľudia upozorniť na prevádzky, ktoré nové pravidlá ignorujú. Na jej portáli sa nachádza formulár s názvom „Bezhotovostná platba – oznámenie“, cez ktorý možno nahlásiť obchodníkov odmietajúcich bezhotovostnú platbu.
Podanie podnetu je jednoduché a nevyžaduje veľa údajov. Oznámenie je možné podať anonymne, pričom stačí uviesť identifikáciu predajcu, miesto nákupu a dátum. Zákazník môže priložiť aj pokladničný doklad, hoci nejde o povinnosť. Úrad následne podnet preverí a v prípade podozrenia môže vykonať kontrolu priamo na prevádzke.
Finančná správa deklarovala, že v prvých mesiacoch sa chce sústrediť najmä na informovanie podnikateľov a pomoc pri zavádzaní nových pravidiel. To však neznamená, že porušovanie zákona zostane bez následkov. Ak kontrolóri zistia porušenie opakovane, podnikateľ môže dostať pokutu od 500 do 15-tisíc eur. Pri ďalších porušeniach sa sankcie ešte zvyšujú a môžu dosiahnuť sumu od 3-tisíc až do 40-tisíc eur. V krajnom prípade môže úrad dokonca zakázať predaj tovaru alebo poskytovanie služieb na konkrétnom mieste.
Novinka sa týka širokého okruhu podnikateľov
Povinnosť prijímať bezhotovostné platby sa nevzťahuje len na veľké obchodné reťazce. Dodržiavať ju musia aj reštaurácie, kaderníctva, autoservisy, ambulancie či stánky na trhoch, ak majú povinnosť evidovať tržby cez registračnú pokladnicu.
Štát tvrdí, že cieľom opatrenia je reagovať na rastúcu popularitu digitálnych platieb a zároveň obmedziť priestor pre daňové úniky či šedú ekonomiku. Hotovosť však zo života Slovákov nezmizne — zákazníci ju budú môcť používať aj naďalej. Rozdiel je v tom, že už nebudú odkázaní iba na mince a bankovky.
Najčastejšie chyby, ktoré podnikateľov stoja peniaze
Ak sa pozrieme bližšie na výsledky kontrol, je zrejmé, že niektoré chyby sa opakujú stále dookola. Najväčším problémom je podľa Startitupu nezaevidovanie tržby. Tento nedostatok bol v marci zaznamenaný v 210 prípadoch, čo predstavuje najčastejšie porušenie zo všetkých zistení.
Nezaevidovaná tržba znamená, že prijatá platba sa neobjaví v systéme eKasa. Takýto postup má priamy vplyv na výšku priznaných príjmov a následne aj na odvody do štátneho rozpočtu. Práve preto ide o závažné porušenie zákona.
Okrem toho sa v praxi objavujú aj ďalšie nedostatky, ktoré síce nemusia byť vždy úmyselné, no stále predstavujú problém.
Medzi najčastejšie Finančná správa uvádza:
- nevydanie pokladničného dokladu zákazníkovi
- nesprávne používanie registračnej pokladnice
- zanedbanie technického stavu zariadenia
- nedodržanie povinností pri evidencii hotovosti
Tieto chyby môžu na prvý pohľad pôsobiť nenápadne, no v skutočnosti vytvárajú priestor pre vznik šedej ekonomiky. Práve preto sa finančná správa snaží ich systematicky odhaľovať.
Z dlhodobejšieho pohľadu je zaujímavé aj porovnanie s predchádzajúcim rokom. Za prvé tri mesiace roku 2026 bolo zistených 1 213 porušení zákona. V rovnakom období minulého roka to bolo až 1 484 prípadov. Pokles naznačuje, že intenzívne kontroly môžu mať aj preventívny efekt.
Napriek tomu však zostáva nezaevidovanie tržieb dominantným problémom. V prvom kvartáli sa potvrdilo v 640 prípadoch. Aj keď ide o nižšie číslo ako rok predtým, stále predstavuje významnú časť všetkých porušení.
Finančná stránka sankcií je pritom čoraz výraznejšia. Celková suma pokút za prvé tri mesiace dosiahla 894 tisíc eur. Priemerná pokuta sa zvýšila na 1 185 eur, čo znamená, že finančná správa pritvrdzuje aj v tomto smere.
V niektorých situáciách prichádzajú ešte prísnejšie opatrenia. Dva prípady skončili zákazom činnosti až na 72 hodín. Takýto zásah môže pre podnikateľa znamenať výraznú stratu príjmov, najmä ak ide o prevádzku závislú od každodenného obratu.
Zaujímavým nástrojom sú aj technické expertízy pokladníc. V roku 2026 ich bolo vypracovaných šesť a odhalili nepriznané tržby vo výške viac ako 2,7 milióna eur. To ukazuje, že kontrola nie je len povrchná, ale zahŕňa aj detailnú analýzu údajov.
