Nedeľné popoludnie prinieslo na východ od Jičína nečakaný meteorologický jav. V čase medzi 17:20 a 17:30 sa počas prehánok objavilo slabé tornádo, ktoré zasiahlo okolie obcí Studeňany, Úlibice a Radim. Ide o prvý zdokumentovaný prípad v Česku v roku 2026, ktorý potvrdil Český hydrometeorologický ústav.
Radarové údaje v tom čase zachytili zosilnenie menšej konvektívnej bunky. Tá však nevykazovala bleskovú aktivitu, čo robí tento jav o to zaujímavejším. Upozornil portál Aktuality.
Tieto podmienky rozhodujú
Meteorológovia upozornili, že vznik tornáda umožnila kombinácia viacerých faktorov. V oblasti panovala vysoká vlhkosť v nižších vrstvách atmosféry približne do výšky dvoch kilometrov, zároveň sa prejavila mierna nestabilita a výraznejšie prúdenie do výšky 1,5 kilometra.
„Podmienky sa zdali byť lokálne priaznivé pre vznik tornáda. Najmä vysoká vlhkosť v hraničnej vrstve atmosféry do cca 2 km, mierna nestabilita a tiež výraznejšie prúdenie vo vrstve do 1,5 km,“ priblížil ČHMÚ.
Podľa odborníkov nejde o nič výnimočné – slabé tornáda sa na území Česka objavujú pravidelne každý rok.
Rozdiel oproti ničivým udalostiam
Intenzita aktuálneho javu bola nízka. Meteorológovia zdôraznili, že ho nemožno porovnávať s katastrofou z roku 2021, ktorá zasiahla južnú Moravu.
„Čo sa týka intenzity, nemožno ho vôbec porovnávať s ničivým tornádom z roku 2021,“ doplnil ČHMÚ.
Práve tento kontrast ukazuje, aké rozdielne môžu byť následky podobných javov – od krátkodobých vírov bez väčších škôd až po udalosti s tragickými dôsledkami.
Tornádo na Morave zabíjalo
Dňa 24. júna 2021 okolo 19:30 sa niekoľkými obcami na Břeclavsku a Hodonínsku prehnalo tornádo, ktoré spôsobilo rozsiahle škody a vyžiadalo si aj ľudské životy. Vietor poškodzoval budovy, komunikácie aj infraštruktúru a zranil viacerých obyvateľov. Informuje portál Požáry.
Najviac postihnuté boli obce Lužice, Moravská Nová Ves, Mikulčice a Hrušky, škody hlásili aj z Tvrdoníc, Břeclavi a Hodonína. Záchranné zložky čelili extrémnej záťaži tiesňových liniek a na miesto postupne vyslali špecializované tímy vrátane jednotiek na vyhľadávanie zavalených osôb.
Do akcie sa zapojili stovky hasičov, ťažká technika aj armáda. Nasledujúce dni patrili odstraňovaniu sutín, spriechodňovaniu komunikácií a pomoci obyvateľom. Pomoc ponúkli aj okolité krajiny vrátane Slovenska, Rakúska, Maďarska a Poľska.
Ako tornádo skutočne vzniká
Odborníci zároveň upozorňujú na častý omyl verejnosti. Predstava, že sa tornádo spúšťa z oblaku smerom k zemi, nie je správna.
„Mechanizmus vzniku je totiž iný. Predtým, než sa lievik tornáda zviditeľní (vplyvom poklesu tlaku), musí sa už pri zemi nachádzať vír (vorticita), ktorý je určitými mechanizmami postupne zosilňovaný (podobne ako keď krasokorčuliar/ka pripaží),“ ozrejmuje ČHMÚ.
Tornádo sa tak podľa meteorológov vytvára opačným smerom – od zeme nahor.
