Počet ozbrojených konfliktov medzi štátmi dosiahol úroveň, aká sa neobjavila od konca druhej svetovej vojny. Podľa najnovšej analýzy výskumníkov z Programu údajov o konfliktoch v Uppsale (UCDP) sa v roku 2025 evidovalo až 65 konfliktov, do ktorých boli zapojené štáty na jednej alebo oboch stranách. Alarmujúce je najmä to, že počet priamych medzištátnych stretov sa už druhý rok po sebe zdvojnásobil. Súčasťou zistení sú aj rozsiahle vojnové konflikty, ktoré priniesli státisíce obetí a výrazne zvýšili globálnu nestabilitu.
Výskumníci zároveň upozorňujú, že ide o najvyššiu úroveň štátom vedeného násilia od roku 1945, pričom rok 2025 sa z hľadiska počtu obetí radí medzi najtragickejšie v modernej histórii. Informuje o tom portál DailyMail.
Rekordný počet konfliktov a vojnových obetí
Podľa UCDP bolo v roku 2025 zaznamenaných 13 konfliktov, ktoré dosiahli úroveň vojny, teda minimálne tisíc obetí priamo v bojoch. Celkový počet úmrtí spojených s organizovaným násilím presiahol 244 600, čo z tohto obdobia robí jedno z najkrvavejších v novodobej histórii.
Medzi najvýznamnejšie konflikty patrí vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ale aj napätia a ozbrojené strety medzi Iránom a Izraelom, Indiou a Pakistanom či Izraelom a Sýriou. Odborníci upozorňujú, že v posledných rokoch sa znovu zvyšuje počet priamych stretov medzi štátmi, čo bolo dlhodobo skôr výnimočné.
„Nie je to len otázka väčšieho počtu konfliktov, ale aj veľmi vysokej úrovne smrtiaceho násilia,“ hovorí Therese Pettersson, hlavná analytička a vedúca projektu v UCDP.
Výskumníci zároveň upozorňujú na dlhodobý trend nárastu medzištátnych aj internacionalizovaných konfliktov, ktorý sa podľa nich zrýchľuje už viac než desať rokov. Ako dôvod uvádzajú oslabovanie povojnového medzinárodného systému a narastajúce napätie medzi veľmocami.
„Nárast medzištátnych konfliktov a internacionalizovaných vnútroštátnych konfliktov prebieha už viac ako desaťročie a momentálne sa zrýchľuje. To odráža kolaps svetového poriadku vytvoreného po druhej svetovej vojne. Rusko, Čína a teraz aj Spojené štáty ho opúšťajú alebo priamo spochybňujú,“ uviedol Magnus Öberg, riaditeľ UCDP a docent na Univerzite v Uppsale.
Rusko-ukrajinský konflikt ako najväčšie ohnisko
Najväčším a najničivejším konfliktom zostáva vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá trvá od roku 2022 a podľa odborníkov sa nachádza v patovej situácii. Ide zároveň o najväčší vojenský konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny.
V roku 2025 mali boje podľa odhadov spôsobiť približne 97 400 obetí, čo predstavuje väčšinu všetkých bojových úmrtí na svete za sledované obdobie.
Odborníci upozorňujú, že rast počtu konfliktov síce zvyšuje riziko širšej eskalácie, no globálna vojna zostáva podľa nich menej pravdepodobným scenárom. „Hoci viac konfliktov zvyšuje riziko eskalácie, ktorá by mohla vtiahnuť do vojny ďalšie krajiny, svetové vojny sú samy o sebe veľmi špecifické a zriedkavé udalosti. Nárast medzištátnych konfliktov so sebou nesie väčšie riziko širšej vojny, hoci skutočne globálna vojna zostáva pomerne vzdialenou možnosťou,“ povedal spoluautor štúdie Shawn Davies, hlavný analytik UCDP.
Zároveň dodáva, že oslabenie niektorých bezpečnostných záväzkov môže paradoxne znižovať pravdepodobnosť globálneho konfliktu, no zároveň zvyšovať riziko regionálnych vojen a potenciálne aj jadrových scenárov.
Popri vojenských stratách rastie aj počet civilných obetí. Výskumníci upozorňujú na prudký nárast tzv. jednostranného násilia, ktoré v roku 2025 pripravilo o život približne 76 500 neozbrojených civilistov.
To predstavuje približne 400-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku a najvyššie čísla od roku 1994. „Predovšetkým vidíme dramatický nárast násilia zameraného na civilistov, najmä v Sudáne. Značná časť tohto násilia sa sústredila okolo mesta Al-Fashir, hlavného mesta sudánskeho regiónu Severný Darfúr,“ povedala Petterssonová.
Sudán a ďalšie konfliktné regióny
Jedným z najťažších ohnísk násilia je Sudán, kde paramilitárne Jednotky rýchlej podpory (RSF) dlhodobo obliehali mesto a odrezali civilistov od základných zdrojov. Správy OSN hovoria o závažných porušeniach medzinárodného práva vrátane masového násilia. „Je medzi vami niekto z kmeňa Zaghawa? Ak nájdeme niekoho z kmeňa Zaghawa, všetkých ich zabijeme“ a „Chceme z Darfúru odstrániť všetko čierne“
Po páde mesta mali byť podľa odhadov zabité desaťtisíce civilistov, čo radí tento konflikt medzi najtragickejšie prípady násilia voči civilnému obyvateľstvu v súčasnosti.
Okrem Sudánu a Ukrajiny sa násilie rozšírilo aj do ďalších regiónov, vrátane Sýrie, kde pokračujú boje po politických zmenách. Hoci niektoré neštátne konflikty klesli, odborníci upozorňujú, že ide skôr o štatistické a regionálne výkyvy než o reálne zlepšenie situácie.
Celkovo tak podľa výskumníkov svet čelí obdobiu, v ktorom sa zvyšuje počet konfliktov, ich intenzita aj dopad na civilné obyvateľstvo, čo vyvoláva obavy o stabilitu medzinárodného poriadku v nasledujúcich rokoch.
