Lekári vnímajú rýchlosť chôdze ako neklamný ukazovateľ celkovej kondície. Sledovanie tohto detailu u tisícov seniorov však prinieslo nečakané výsledky. Telo starších ľudí totiž nemusí iba chradnúť.
Nová vedecká práca ukazuje, že starnutie neznamená automatický úpadok. Mnohí seniori naopak zaznamenávajú v priebehu rokov výrazné zlepšenie.
Výskumníci z Yaleovej univerzity analyzovali dáta zbierané dlhšie ako jedno desaťročie. Sledovali viac ako 11-tisíc Američanov zapojených do rozsiahleho federálneho projektu Health and Retirement Study. Sledovanie trvalo dvanásť rokov.
Výsledky prekvapili samotných autorov. Celkovo 45 percent účastníkov výskumu vykázalo merateľný posun vpred v kognitívnych schopnostiach, telesnej zdatnosti alebo v oboch oblastiach.
Konkrétne čísla ukazujú, že 32 percent starších dospelých si vylepšilo myslenie. Fyzickú výkonnosť, meranú práve tempom chôdze, zvýšilo 28 percent testovaných osôb. Mnohé z týchto zmien dokonca prekročili hranicu, ktorú lekári považujú za klinicky významnú.
Štatistický priemer dlho pochovával nádej starých ľudí
Bežný pohľad na starnutie doteraz hovoril o nevyhnutnej strate síl. Tento mýtus podľa vedcov vzniká nesprávnym vyhodnocovaním dát.
Vedúca autorka štúdie Becca R. Levy vysvetľuje, že pravda sa ukáže až pri sledovaní jednotlivcov.
„Keď zpriemerujete všetkých dokopy, uvidíte pokles,“ uvádza profesorka sociálnych a behaviorálnych vied z Yale School of Public Health.
„Keď sa však pozriete na individuálne trajektórie, odhalíte úplne iný príbeh. Významné percento starších účastníkov, ktorých sme študovali, sa zlepšilo,“ dopĺňa Levy. Autorka úspešnej knihy „Breaking the Age Code“ tak spochybňuje doterajšie dogmy geriatrie.
Ak k úspešným seniorom pripočítame ľudí, ktorých mentálny stav zostal stabilný, stereotyp o nezvratnej demencii stráca základy. Viac ako polovica účastníkov totálne odmietla scenár postupného chátrania.
Vlastné myšlienky zachraňujú starnúce svaly
Zlepšenie nenastalo len u chorých ľudí, ktorí sa zotavovali po úrazoch. Pozitívny trend vedci zaznamenali aj u osôb, ktoré na začiatku experimentu nemali žiadne zdravotné obmedzenia.
Hlavný motor úspechu leží v psychike. Tím z Yale testoval hypotézu, či očakávania spojené so starnutím ovplyvňujú reálny stav tela. Ukázalo sa, že ľudia s optimistickým nastavením mysle dosahovali výrazne lepšie výsledky v chôdzi aj v testoch pamäte.
Tento vplyv zostal silný aj po tom, čo odborníci odfiltrovali faktory ako vek, pohlavie, vzdelanie, prítomnosť chronických chorôb či depresie. Na výskume s profesorkou spolupracoval aj Martin Slade z Yale School of Medicine.
Levy dlhodobo rozvíja teóriu stelesnenia stereotypov. Podľa nej kultúrne predstavy, ktoré ľudia nasávajú z reklám a sociálnych sietí, priamo formujú biológiu človeka. Negatívne presvedčenia v minulosti korelovali s horšou pamäťou, rizikom infarktu a znakmi Alzheimerovej choroby.
„Mnohí ľudia stotožňujú starnutie s nevyhnutnou a nepretržitou stratou fyzických a kognitívnych schopností,“ hovorí Levy o práci, ktorú uverejnil časopis Geriatrics. „Zistili sme, že zlepšenie v neskoršom veku nie je zriedkavé, je bežné a malo by byť zahrnuté do nášho chápania procesu starnutia.“
Výskum, ktorý získal finančnú podporu od Národného inštitútu pre starnutie (National Institute on Aging), otvára priestor pre nové medicínske prístupy. Autori naliehavo žiadajú zmenu politiky v oblasti prevencie a rehabilitácie seniorov.
Ľudské telo má podľa záverov štúdie skrytú kapacitu na regeneráciu aj v pokročilom veku.
