V rokovacej sále Národnej rady sa v utorok ráno zopakoval scenár z predošlého dňa. Mimoriadna schôdza, na ktorej chcela opozícia vysloviť nedôveru ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi, sa ani na štvrtýkrát nezačala.
- AKTUALIZOVANÉ: 02.12.2025, 15:28
Vládna koalícia naďalej blokuje rokovanie a prítomnosť na mimoriadnej schôdzi ohlásilo v utorok najprv 56, neskôr 62 poslancov, čo je hlboko pod potrebným kvórom. Informuje o tom agentúra TASR.
Séria neúspešných pokusov o začatie 44. mimoriadnej schôdze pokračovalo aj po dvoch pondelkových fiaskach. Na to, aby bol parlament uznášaniaschopný a mohol rokovať o návrhu na odvolanie člena vlády, je nevyhnutná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny, teda aspoň 76 poslancov.
Po dvoch neúspešných pokusoch v pondelok a utorok predsedajúci Tibor Gašpar (Smer-SD) mimoriadnu schôdzu ukončil. Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi dopravy bude navrhnutý ako bod nasledujúcej schôdze parlamentu.
- PÔVODNÁ SPRÁVA
Opozícia viní ministra za stav železníc
Iniciatíva na zvolanie tejto mimoriadnej schôdze vzišla z radov opozičného klubu Slovensko, Za ľudí a KÚ, ktorým sa podarilo získať podporu naprieč celým opozičným spektrom. Pod návrh sa podpísalo viac ako 30 poslancov, ktorí minulý týždeň oficiálne požiadali o zvolanie schôdze. Hlavným argumentom, prečo by mal Jozef Ráž opustiť ministerské kreslo, sú podľa predkladateľov opakujúce sa železničné nešťastia a celkový zlý stav infraštruktúry, ktorý ohrozuje bezpečnosť cestujúcich.
Gesto nestačilo
Politické napätie okolo ministra Ráža sa vystupňovalo už pred samotným pokusom o jeho odvolávanie v parlamente. Jozef Ráž síce po kritike ponúkol svoju funkciu premiérovi Robertovi Ficovi, no ten tento krok odmietol. Tento postup však opozícii nestačí.
Kritici z radov opozície upozorňujú, že ak by to minister myslel s vyvodením zodpovednosti vážne, postupoval by ústavne čistým spôsobom. Ponuka demisie do rúk premiéra totiž nemá právnu záväznosť v zmysle okamžitého odstúpenia. Podľa opozičných lídrov mal Ráž podať demisiu priamo do rúk prezidenta Petra Pellegriniho, čo by bol jediný skutočný akt prijatia politickej zodpovednosti.
