Astronomická jar sa tento rok začala 20. marca 2026 popoludní. Hoci sa tento okamih tradične spája s rovnakou dĺžkou dňa a noci, realita je o niečo iná. Príroda aj vesmír opäť ukazujú, že veci nie sú vždy také jednoduché, ako sa zdajú.
Astronomická jar sa začala presne o 15:46 h, keď sa stred slnečného disku dostal nad nebeský rovník. V tomto okamihu Slnko prešlo z južnej na severnú pologuľu a jeho dráha na oblohe sa začala postupne predlžovať. Tento moment, známy ako jarná rovnodennosť, patrí medzi najdôležitejšie body roka spolu s oboma slnovratmi a jesennou rovnodennosťou. Informuje o tom portál iMeteo.
Jar nemá len jeden začiatok
Astronomická jar nie je jediným spôsobom, ako definovať príchod tohto ročného obdobia. Meteorologická jar sa začína každý rok 1. marca a trvá do 31. mája. Tento pevný interval využívajú najmä meteorológovia pri spracovaní klimatických údajov.
Biologická jar sa riadi prírodou. V mnohých oblastiach sa jej prvé prejavy objavujú už v polovici februára, keď začínajú kvitnúť prvé rastliny a zvyšuje sa aktivita živočíchov. Vegetačná jar sa začína v čase, keď priemerné denné teploty stabilne prekročia +5 °C, a končí sa približne pri hranici +15 °C. Jej trvanie sa líši podľa nadmorskej výšky aj lokálnych podmienok.
Predstava, že jar prichádza 21. marca, dnes už neplatí. Začiatok astronomickej jari sa neviaže na pevný dátum v kalendári, ale na pohyb Zeme okolo Slnka. Rozdiel medzi kalendárnym rokom a skutočnou dĺžkou obehu planéty spôsobuje postupný posun. Od roku 2012 sa jar začína najčastejšie 20. marca a v budúcnosti sa môže posunúť dokonca na 19. marec.
Podľa výpočtov by k tomu malo dôjsť približne okolo roku 2048 a ku koncu storočia sa budú dátumy 19. a 20. marec striedať približne rovnomerne.
Rovnodennosť neznamená úplnú rovnosť
Aj napriek názvu nie je deň a noc rovnako dlhé. Deň je v skutočnosti o niečo dlhší – približne o desať minút. Denné svetlo trvá asi 12 hodín a 10 minút, zatiaľ čo noc má približne 11 hodín a 50 minút. Tento rozdiel spôsobuje najmä lom slnečných lúčov v atmosfére, vďaka ktorému vidíme Slnko skôr a dlhšie, než by sme očakávali.
Okrem atmosférickej refrakcie zohráva úlohu aj samotná definícia východu a západu Slnka. Tieto okamihy sa určujú podľa horného okraja slnečného disku, nie jeho stredu. Aj preto je deň o niečo dlhší než noc. K úplnej rovnosti by došlo len v prípade, že by sa tieto vplyvy nezohľadňovali.
Po rovnodennosti sa situácia rýchlo mení. Slnko na severnej pologuli vystupuje čoraz vyššie nad obzor a jeho denná dráha sa postupne predlžuje. Každý nasledujúci deň prináša viac svetla a kratšiu noc. Tento trend vyvrcholí počas letného slnovratu, keď bude deň najdlhší v roku a noc najkratšia. V tomto období môže byť deň približne dvojnásobne dlhší než noc.
S príchodom jari sa spája aj astrologický pohľad, podľa ktorého Slnko vstupuje do znamenia Barana. Astronomická realita je však odlišná. Vplyvom precesie zemskej osi sa jarný bod posúva medzi hviezdami, a preto sa Slnko nachádza v súhvezdí Rýb. V tomto súhvezdí zostáva ešte niekoľko týždňov a do Barana sa presunie až neskôr, približne v druhej polovici apríla.
Obdobie sviatkov a tradícií
Jar je tradične spojená aj so sviatkami a zvykmi. Najvýznamnejšou udalosťou je Veľká noc, ktorá patrí medzi pohyblivé sviatky. V roku 2026 pripadá jej hlavné obdobie na začiatok apríla. Okrem náboženského významu sa s jarou spájajú aj ľudové tradície, ako napríklad stavanie májov.
Začiatok astronomickej jari nie je len presne definovaným momentom, ale aj symbolom prechodu do teplejšej časti roka. Aj keď deň a noc nie sú úplne vyrovnané, ide o významný bod, od ktorého sa dni začínajú rýchlo predlžovať. Príroda sa prebúdza a počasie čoraz viac pripomína pravú jar.
