Nové štúdie naznačujú, že bežne dostupný liek Aspirín by mohol znížiť metastázovania niektorých druhov rakoviny až o desiatky percent. Odborníci však upozorňujú, že nie je vhodný pre každého a treba všetko prvotne skonzultovať so svojím lekárom.
Britský remeselník Nick James začal riešiť svoje zdravie po tom, čo v jeho rodine pribudli prípady rakoviny. Po genetickom vyšetrení sa ukázalo, že je nositeľom mutácie spôsobujúcej Lynchov syndróm, ktorá výrazne zvyšuje pravdepodobnosť vzniku rakoviny hrubého čreva.
Rozhodol sa preto zapojiť do klinického výskumu, ktorý skúmal, či každodenné užívanie aspirínu dokáže ochoreniu predchádzať. Po desiatich rokoch užívania lieku sa u neho zatiaľ rakovina neobjavila, čo naznačuje, že tento prístup môže mať reálny preventívny efekt.
História tohto lieku siaha hlboko do minulosti. Už pred tisíckami rokov sa v oblasti starovekej Mezopotámie využívali látky získané z vŕby, obsahujúce salicín – zlúčeninu, ktorú ľudské telo premieňa na kyselinu salicylovú tlmiacu bolesť.
V 18. storočí anglický duchovný Edward Stone opísal účinky prášku z vŕbovej kôry na horúčku. Neskôr sa vedcom podarilo vytvoriť modernejšiu formu – kyselinu acetylsalicylovú, ktorú uviedla na trh spoločnosť Bayer. Táto forma je účinnejšia a šetrnejšia k žalúdku než jej prírodný predchodca.
V druhej polovici 20. storočia sa ukázalo, že aspirín neovplyvňuje len bolesť, ale aj krvný obeh – znižuje zrážanlivosť krvi a tým pomáha predchádzať infarktom či mozgovým príhodám. Postupne sa začali objavovať aj náznaky, že by mohol pôsobiť proti rakovine.
Už v 70. rokoch experimenty na zvieratách ukázali, že podávanie aspirínu môže obmedziť šírenie nádorových buniek, teda proces metastázovania. Skutočný zlom však nastal až o desaťročia neskôr, keď analýzy rozsiahlych dát potvrdili, že liek môže znižovať nielen výskyt, ale aj šírenie rakoviny u ľudí.
Prečo je výskum taký náročný
Overiť účinnosť aspirínu v prevencii rakoviny v celej populácii je mimoriadne komplikované. Rakovina sa totiž často vyvíja dlhé roky, a preto by bolo potrebné sledovať tisíce ľudí počas desaťročí.
Z tohto dôvodu sa vedci zamerali na rizikové skupiny – napríklad pacientov s genetickou predispozíciou alebo ľudí, ktorí už rakovinu prekonali. Práve v týchto skupinách sa účinky lieku skúmajú najintenzívnejšie.
Jedna z najvýznamnejších štúdií vedená genetikom John Burn sledovala stovky pacientov s Lynchovým syndrómom. Výsledky ukázali, že pravidelné užívanie aspirínu počas dvoch rokov znížilo riziko vzniku rakoviny hrubého čreva približne o polovicu.
Následné výskumy naznačujú, že rovnaký efekt môže dosiahnuť aj nižšia dávka lieku, čo je dôležité vzhľadom na možné vedľajšie účinky. Podobné výsledky priniesla aj štúdia vedená chirurgičkou Annou Martlingovou, ktorá preukázala výrazné zníženie návratu ochorenia u pacientov po operácii rakoviny čreva.
Tieto zistenia už viedli k zmene zdravotných odporúčaní napríklad vo Švédsku, kde sa pacienti testujú na genetické mutácie a v prípade ich prítomnosti dostávajú nízke dávky aspirínu ako prevenciu.
Môže pomôcť aj pri iných typoch rakoviny?
Výskum pokračuje aj v oblasti iných nádorových ochorení. Tím onkologičky Ruth Langleyovej aktuálne sleduje tisíce pacientov s rôznymi diagnózami – od rakoviny prsníka až po rakovinu prostaty.
Cieľom je zistiť, či pravidelné užívanie nízkych dávok aspirínu dokáže znížiť riziko návratu ochorenia aj v týchto prípadoch. Výsledky by mali byť známe už v najbližších rokoch.
Ako aspirín pôsobí na rakovinové bunky
Mechanizmus účinku je komplexný a vedci ho postupne odhaľujú. Jedna z teórií hovorí o blokovaní enzýmu COX-2, ktorý podporuje tvorbu látok stimulujúcich rast buniek.
Ďalší výskum tímu Rahul Roychoudhuri podľa BBC naznačuje, že aspirín môže ovplyvňovať aj imunitný systém. Znižovaním hladiny látky tromboxán A2 pomáha imunitným bunkám lepšie rozpoznávať a ničiť nádorové bunky, čím bráni ich šíreniu v tele.
Napriek sľubným výsledkom odborníci upozorňujú, že aspirín nie je vhodný pre každého. Môže spôsobovať vedľajšie účinky, ako sú žalúdočné problémy, krvácanie či vredy.
Niektorí vedci síce poukazujú na potenciál širšieho využitia, no väčšina sa zhoduje, že by mal byť určený najmä pre rizikové skupiny pacientov. Rozhodnutie o jeho užívaní by malo vždy prebiehať pod dohľadom lekára.
Výskum aspirínu stále pokračuje a jeho možnosti využitia sa rozširujú. Z lieku proti bolesti sa postupne stáva nástroj, ktorý môže ovplyvniť boj proti jednej z najzávažnejších chorôb súčasnosti.
Otázkou zostáva, ako sa jeho úloha v medicíne vyvinie v budúcnosti. Je však pravdepodobné, že aj po tisícoch rokov od svojho objavu bude mať stále čo ponúknuť.
Benefity vs. risk
V medicínskej praxi sa pristupuje k odporúčaniu každodenného prijímania nízkych dávok aspirínu najmä u pacientov, u ktorých je evidentná zvýšená náchylnosť na vznik náhlych cievnych príhod, akými sú infarkty myokardu či mozgové porážky. Primárnym cieľom tejto liečby je modifikácia viskozity krvi.
Tým, že liečivo pôsobí na zníženie hustoty krvného obehu, výrazne sa sťažuje proces zhlukovania krvných doštičiek, čo následne bráni vzniku nebezpečných krvných zrazenín, informoval portál cancer.org.
Okrem ochrany obehovej sústavy však vedci pozorujú aj sekundárnu výhodu u osôb, ktoré tento režim dodržiavajú na základe lekárskeho uváženia. Ukazuje sa totiž, že u týchto jednotlivcov sa môže preukázateľne znížiť pravdepodobnosť rozvoja nádorových ochorení hrubého čreva a konečníka.
Napriek spomínaným pozitívam nemožno ignorovať fakt, že rutinná konzumácia tohto nesteroidného protizápalového liečiva so sebou nesie značné nebezpečenstvo. U určitých skupín populácie môžu nastať komplikácie, ktoré priamo ohrozujú ich prežitie.
Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby akémukoľvek začatiu kúry, či už ide o aspirín alebo iné prípravky, predchádzala dôkladná odborná konzultácia s ošetrujúcim lekárom.
Negatívne dopady na zdravie sa môžu prejaviť v niekoľkých rovinách:
- Nadmerná krvácavosť: Tento fenomén je mimoriadne rizikový najmä pre seniorov. Pravdepodobnosť vnútorných strát krvi dramaticky narastá, ak pacient súčasne užíva iné farmaceutiká. Ide predovšetkým o kombináciu s látkami na riedenie krvi (ako sú heparín či warfarín) alebo s bežnými analgetikami na báze ibuprofénu a naproxénu.
- Poškodenie tráviaceho ústrojenstva: Dlhodobá prítomnosť liečiva v tele môže vyvolať iritáciu a zápalové procesy v oblasti žalúdka a tenkého čreva. Tieto stavy často kulminujú vznikom vredov alebo krvácaním do zažívacieho traktu. Hazard sa znásobuje, ak sa počas liečby konzumujú alkoholické nápoje.
- Imunitná precitlivenosť: Organizmus niektorých jedincov môže na účinnú látku reagovať neprimerane. Spektrum alergických prejavov siaha od nevýrazných symptómov až po prudké reakcie, ktoré si vyžadujú okamžitý zásah.
