V najbližších voľbách do Európskeho parlamentu neplánuje účasť 73 percent mladých zo Slovenska. Najčastejšie nevedia, koho by mali voliť, sú si neistí, či ich hlas niečo zmení, prípadne nemajú dosť informácií.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Radu mládeže Slovenska na vzorke 1036 ľudí vo veku 15 až 29 rokov, ktorý realizovala v októbri minulého roka. Informuje o tom agentúra TASR.
O európsku politiku sa podľa prieskumu zaujíma 37 percent mladých. Polovica respondentov uviedla, že má pomerne dosť informácií o Európskej únii.
„Informácie teda existujú, no nie sú v jazyku, ktorý by mladých vtiahol,“ skonštatovala delegátka Európskeho dialógu s mládežou Lucia Tkáčová.
Prieskum tiež ukázal, že 89 percent mladých chce, aby sa pri každej novej politike posudzoval jej dosah práve na nich. Pocit, že sa o nich politici nezaujímajú, má 77 percent opýtaných.
Prínos členstva Slovenska v EÚ vnímajú viac ako dve tretiny mladých ľudí, hoci 55 percent z nich si myslí, že EÚ treba reformovať. Pri otázke, akú emóciu v nich EÚ najviac vyvoláva, mladí najčastejšie odpovedali sklamanie (23 percent), nasledovalo neviem (21 percent), radosť (18 percent) a ľahostajnosť (15 percent). Strach a hnev sú v menšine, spolu tvoria necelých 11 percent.
V demokraciu ako najlepší systém verí podľa prieskumu 80 percent mladých, no s tou na Slovensku is spokojných len 28 percent.
Eurovoľby 2024 odhalili tichý bojkot volebných miestností
Podľa oficiálnych údajov Štatistického úradu SR dosiahla celková volebná účasť na Slovensku v júni 2024 historické maximum na úrovni 34,38 percenta.
Zo spravodajstva Štatistického úradu SR vyplýva, že k volebným urnám prišlo celkovo viac ako 1,5 milióna oprávnených voličov, ktorí rozhodli o obsadení 15 slovenských kresiel v Európskom parlamente.
Celoslovenský terénny monitoring Rady mládeže Slovenska však odhalil, že tento rekordný nárast záujmu sa najmladšej vekovej kategórie vôbec netýkal.
Analýza, ktorú zverejnila Rada mládeže Slovenska v rámci programu Európskeho dialógu s mládežou, potvrdila, že skutočná účasť mladých Slovákov vo veku od 18 do 24 rokov spadla na katastrofálnu úroveň len 11 percent.
V porovnaní s celoeurópskym trendom išlo o výrazný prepad, keďže podľa povolebného Eurobarometra sa v celej Európskej únii na voľbách zúčastnilo v priemere 36 percent mladých voličov do 25 rokov. Výskumníci z bruselskej platformy FEPS upozorňujú, že tento pokles odráža dlhodobé bariéry a prehlbujúce sa odcudzenie mládeže od inštitucionálnej politiky.
Podľa zistení povolebného prieskumu Eurobarometer boli hlavným motívom pre tých mladých Slovákov, ktorí k urnám prišli, najmä rastúce ceny a životné náklady, ktoré mobilizovali až 54 percent slovenských voličov.
V rovnakej správe Eurobarometra sa uvádza, že v priemere pre celú Európsku úniu bola táto ekonomická téma hlavným hnacím motorom pre 42 percent občanov.
Mladí Slováci nečakane odmietajú volebné právo pre svojich mladších rovesníkov
Diskusia o omladení politiky sa v Európe intenzívne sústreďuje na možnosť zníženia vekovej hranice pre hlasovanie na 16 rokov, čo dokazujú aj analýzy poľskej konferencie mládeže v Lubline.
Tlačová správa Rady mládeže Slovenska pripomína, že v eurovoľbách v roku 2024 už toto právo úspešne využili mladiství v Rakúsku, Nemecku, Belgicku či na Malte.
Reprezentatívny prieskum agentúry Focus pre RmS však odhalil, že slovenská mládež sa k tejto reforme stavia odmietavo, keďže celkový súhlas so znížením volebného veku na 16 rokov pre eurovoľby vyjadrilo iba 29 percent opýtaných.
Odborníci z RmS poukazujú na to, že ide o vôbec najnižšiu podporu spomedzi všetkých typov národných a komunálnych hlasovaní na slovenskom území.
Sociologická analýza výskumníčky RmS Zlatice Pecháčovej poukazuje na nečakané trenie medzi neplnoletými vo veku 15 až 17 rokov a ich plnoletými rovesníkmi do 29 rokov, ktorí ich považujú za politicky nezrelých.
Pecháčová na základe výstupov prieskumu vysvetľuje, že s pribúdajúcim vekom sa stávajú mladí ľudia k svojim mladším rovesníkom oveľa kritickejšími.
Podľa zverejnených dát agentúry Focus až 71 percent mladých Slovákov súhlasí s tvrdením, že 16 a 17-roční sú vo svojich volebných rozhodnutiach príliš ľahko ovplyvniteľní. Focus v rovnakej správe zaznamenal, že 62 percent opýtaných považuje ľudí mladších ako 18 rokov za nedostatočne zrelých na účasť na dôležitých voľbách.
Politológ Tomáš Koziak vo vyjadrení pre spravodajskú agentúru SITA argumentoval, že vek 18 rokov je pre účasť na voľbách optimálny, pretože sa spája s nadobudnutím základných vedomostí a životných skúseností na strednej škole, informoval o tom aj portál finreport.sk.
Predpokladá sa totiž, že až v tomto veku študenti na školách získajú kompletné penzum informácií o fungovaní verejných inštitúcií a štátu.
Demografický valec vytláča mladú generáciu na úplný okraj
Zástupcovia občianskej iniciatívy Dajme deťom hlas upozorňujú, že prehliadanie potrieb mladých úzko súvisí s demografickou krízou, keďže na Slovensku dnes žije o takmer 60 percent viac obyvateľov starších ako 60 rokov v porovnaní s mladými od 18 do 30 rokov.
Demografický tlak podľa nich spôsobuje, že záujmy najmladších skupín obyvateľstva sú v politických programoch systematicky odsúvané nabok. Predstaviteľka tejto iniciatívy Andrea Settey Hajdúchová preto dôrazne varuje pred postupným odchodom frustrovaných mladých talentov zo Slovenska do zahraničia.
Podľa nelichotivých výsledkov štúdie Let Us Learn len 13,5 percenta študentov na stredných školách cíti, že dostali adekvátne občianske a politické vzdelanie, čo potvrdzuje potrebu hlbších systémových zmien.
Predstavitelia Aliancie stredoškolákov vo svojom oficiálnom vyhlásení varujú, že bez okamžitej zmeny prístupu riskuje Slovensko úplnú stratu hlasu budúcich generácií v dôležitých európskych otázkach.
