Európska únia pripravuje zásadnú zmenu, ktorá môže úplne prevrátiť fungovanie pracovného trhu aj spôsob, akým firmy pristupujú k odmeňovaniu zamestnancov. Nová smernica o transparentnosti platov totiž prinesie oveľa väčšiu otvorenosť pri určovaní miezd a mnohé spoločnosti budú musieť odhaliť informácie, ktoré boli doteraz prísne stráženým tajomstvom.
Najväčší otras pocítia personalisti už pri prijímaní nových ľudí. Zamestnávatelia budú povinne uvádzať výšku nástupného platu alebo aspoň jeho presné rozpätie ešte pred pracovným pohovorom. Uchádzači tak už nebudú odkázaní na neurčité formulácie o „motivujúcom finančnom ohodnotení“, ale dopredu budú vedieť, aký plat môžu reálne očakávať, píše CNN Prima News.
Veľkou novinkou bude aj zákaz otázok na predchádzajúci príjem kandidáta. Firmy už nebudú môcť zisťovať, koľko človek zarábal v bývalom zamestnaní, aby podľa toho nastavili novú mzdu. Európska únia chce týmto opatrením zabrániť tomu, aby sa nízke platy prenášali z jednej práce do druhej a aby sa dlhodobo prehlbovali rozdiely v odmeňovaní.
Významné zmeny čakajú aj ľudí, ktorí už vo firmách pracujú. Zamestnanci získajú právo požiadať o údaje týkajúce sa priemerného platu kolegov na rovnakej alebo porovnateľnej pozícii. Cieľom je väčšia transparentnosť a odhalenie situácií, keď dvaja ľudia vykonávajú tú istú prácu, no dostávajú výrazne rozdielne mzdy.
Najväčší dôraz kladie nová smernica na rozdiely medzi platmi mužov a žien. Ak sa ukáže, že vo firme existuje minimálne päťpercentný rozdiel v priemerných platoch medzi mužmi a ženami na rovnakej pozícii a spoločnosť ho nebude vedieť objektívne vysvetliť, bude musieť prijať nápravné opatrenia. Ak problém neodstráni v stanovenom termíne, môžu nasledovať vysoké pokuty a ďalšie sankcie.
Podľa odborníkov môže mať nová legislatíva obrovský dosah na fungovanie firiem. Spoločnosti budú musieť detailne analyzovať svoje platové systémy, prerobiť interné pravidlá a vytvoriť nové procesy pri nábore aj odmeňovaní pracovníkov. Mnohé podniky čaká rozsiahla administratívna záťaž, ktorá môže trvať celé mesiace.
Experti upozorňujú, že firmy budú musieť pripraviť nové databázy a prehľady o platoch, prehodnotiť rozdelenie pracovných pozícií či nastaviť transparentnejšie pravidlá odmeňovania. Súčasťou zmien môžu byť aj školenia manažérov, úpravy mzdových softvérov a nové systémy reportovania. Najmä väčšie spoločnosti budú podľa odhadov investovať nemalé peniaze do právnych analýz a kontrol, aby sa vyhli možným problémom.
Nová smernica zároveň posilní práva zamestnancov. Ak pracovník zistí, že bol diskriminovaný alebo dostával nižší plat než kolegovia na rovnakej pozícii, bude môcť žiadať finančné odškodnenie. Týkať sa to nebude len základnej mzdy, ale aj bonusov, odmien či nefinančných benefitov.
Podľa existujúcich pravidiel už dnes hrozia firmám za porušenie zásad rovnakého zaobchádzania vysoké pokuty. Nová legislatíva však môže sankcie ešte sprísniť. V niektorých prípadoch môžu spoločnosti čeliť pokutám v stovkách tisíc až miliónoch korún.
Diskusia okolo smernice je pritom veľmi búrlivá. Zástupcovia podnikateľov upozorňujú, že hoci rovnosť v odmeňovaní podporujú, nové pravidlá môžu firmy zbytočne zaťažiť byrokraciou. Tvrdia, že európske regulácie v posledných rokoch priniesli podnikateľom množstvo nových povinností, ktoré komplikujú každodenné fungovanie spoločností.
Na druhej strane odborníci pripomínajú, že rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami sú stále výrazné. V Česku sa takzvaný gender pay gap dlhodobo pohybuje približne medzi 15 až 18 percentami v neprospech žien, čo patrí medzi najhoršie výsledky v rámci Európskej únie. Podľa zástancov smernice môže práve väčšia otvorenosť pomôcť odhaliť skryté problémy a postupne nastaviť spravodlivejší systém odmeňovania.
Členské štáty musia smernicu zapracovať do svojej legislatívy do júna 2026. V praxi by nové pravidlá mohli začať platiť od roku 2027. Už teraz je však jasné, že ide o jednu z najväčších zmien v pracovnom práve za posledné roky, ktorá môže výrazne ovplyvniť vzťahy na pracoviskách aj samotné vyjednávanie o platoch.
