K tomuto kroku prichádza v čase, keď západní predstavitelia čoraz naliehavejšie varujú, že Moskva výrazne zintenzívnila svoju takzvanú „hybridnú“ kampaň. Jej hlavným cieľom je destabilizovať Európu, pričom táto konfrontácia trvá a eskaluje už viac ako štyri roky od vypuknutia vojny na Ukrajine.
Európska únia a Veľká Británia v pondelok spojili sily a spustili masívnu vlnu koordinovaných sankcií zameraných proti Rusku.
Ako píše France24, dôvodom sú rozsiahle a čoraz agresívnejšie kybernetické útoky na európskom kontinente, z ktorých organizovania a vykonávania západní spojenci priamo obviňujú ruskú Federálnu bezpečnostnú službu (FSB) a vojenskú spravodajskú službu (GRU).
Reakcia na bezohľadné pokusy
K tomuto kroku prichádza v čase, keď západní predstavitelia čoraz naliehavejšie varujú, že Moskva výrazne zintenzívnila svoju takzvanú „hybridnú“ kampaň. Jej hlavným cieľom je destabilizovať Európu, pričom táto konfrontácia trvá a eskaluje už viac ako štyri roky od vypuknutia vojny na Ukrajine.
Brusel oficiálne oznámil, že zavádza sankčné opatrenia voči deviatim fyzickým osobám a štyrom právnickým subjektom. Londýn išiel ešte ďalej a na svoju čiernu listinu pridal ďalších 24 mien. Britská vláda zdôraznila, že ide o vôbec prvý spoločný kybernetický sankčný balík pripravený v úzkej kooperácii medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.
„Tieto sankcie sú priamou reakciou na vytrvalé a čoraz bezohľadnejšie pokusy ruského štátu zasievať chaos a rozkol naprieč celou Európou,“ znie vyhlásenie britského ministerstva zahraničných vecí.
Medzi sankcionovanými osobami, ktorým bol zmrazený majetok a zakázaný vstup na územie EÚ a Británie, sú vysokopostavení dôstojníci ruskej vojenskej rozviedky GRU a obvinení kyberzločinci, ktorí úzko spolupracujú s ruskými štátnymi štruktúrami.
Včasným zásahom predišli katastrofe
Európska únia a Londýn vo svojich vyhláseniach detailne poukázali na konkrétne incidenty z posledného obdobia. Ako najzávažnejší príklad uviedli nedávny pokus o masívny kybernetický útok na kritickú infraštruktúru v Poľsku, ktorého primárnym terčom bola energetická sieť.
Podľa západných tajných služieb išlo o najnovšiu operáciu zo série útokov, za ktorými stojí špionážne centrum FSB známe pod kódovým označením Centrum 16.
„Tento bezohľadný útok síce vďaka včasnému zásahu zlyhal, no ak by bol úspešný, mohol v hlbokej zime spôsobiť kolaps dodávok elektriny pre viac ako 500-tisíc občanov,“ uviedol britský rezort diplomacie s tým, že ide o jasný dôkaz nezodpovedného hazardovania ľudskými životmi zo strany Moskvy.
Cielili na vládne ministerstvá či strategické podniky
Tento špionážny uzol FSB (Centrum 16) nie je pre expertov nováčikom. Západné spravodajské služby ho už v minulosti opakovane obvinili z toho, že už celé desaťročia vyvíja a nasadzuje sofistikovaný škodlivý softvér (malware) s cieľom infiltrovať sa do vládnych sietí a špionážne monitorovať krajiny po celom svete.
Podľa oficiálneho vyhlásenia Európskej únie mala táto koordinovaná kybernetická kampaň, ktorá sa ťahá už niekoľko rokov, obrovský geografický záber. Medzi krajinami, ktoré sa stali priamym terčom ruských digitálnych útokov, figurujú okrem Poľska aj Francúzsko, Nemecko, Cyprus, Holandsko, Rakúsko, Rumunsko, Fínsko a Slovensko.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v tejto súvislosti oznámil, že Paríž si v najbližších dňoch predvolá ruského veľvyslanca, aby mu tlmočil ostrý protest. Barrot spresnil, že útoky vo Francúzsku cielili na vládne ministerstvá, strategické podniky a poskytovateľov služieb.
„Zámerom bolo buď kradnúť citlivé informácie, alebo vykonávať sabotáže operácií, ako to bolo napríklad v prípade železničnej infraštruktúry v Poľsku,“ vysvetlil šéf francúzskej diplomacie.
Napriek brexitu sa obe strany spojili
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí zároveň dodalo, že medzi najnovšie sankcionované subjekty bola zaradená aj skupina, ktorá sa otvorene prihlásila k destabilizačným kybernetickým akciám zameraným proti Letným olympijským hrám v Paríži v roku 2024.
Veľká Británia – ktorá Európsku úniu definitívne opustila v roku 2020 – a samotná EÚ zostávajú od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 na čele globálneho úsilia potrestať Moskvu prostredníctvom prísnych hospodárskych a diplomatických sankcií.
Najnovší spoločný krok ukazuje, že napriek brexitu dokážu obe strany v otázkach kybernetickej bezpečnosti a čelenia hrozbám z Východu postupovať v absolútnej zhode.
