Hľadanie „správnej miery“ pri masturbácii patrí medzi najčastejšie otázky, ktoré si ľudia kladú. Odpoveď však mnohých prekvapí – žiadne presné číslo, ktoré by určovalo hranicu normálnosti, neexistuje.
Podľa lekárky a zdravotnej edukátorky Dr. Jen Claude je masturbácia vo väčšine prípadov prirodzenou a zdravou súčasťou života. Ako uviedla pre portál LadBible, môže prispievať k lepšej psychickej pohode, uvoľneniu napätia a celkovej spokojnosti. To, ako často k nej dochádza, sa však výrazne líši od človeka k človeku.
Niektorí ľudia ju praktizujú pravidelne, dokonca aj niekoľkokrát denne, iní len občas alebo sporadicky. Frekvencia závisí od mnohých faktorov – od aktuálnej nálady cez životný štýl až po individuálne potreby a libido. Práve preto odborníci odmietajú stanovovať univerzálne limity, či už na deň, týždeň alebo mesiac.
Zásadným kritériom nie je počet, ale dopad na každodenné fungovanie. Pokiaľ masturbácia nenarúša pracovný život, medziľudské vzťahy ani psychickú stabilitu, považuje sa za neškodnú. Problém vzniká až vtedy, keď sa z nej stane nutkavé správanie.
Ak človek začne strácať kontrolu, zanedbáva povinnosti alebo pociťuje negatívne dôsledky, môže ísť o kompulzívny vzorec správania. V takých prípadoch odborníci odporúčajú konzultáciu so špecialistom.
Ani abstinencia neprospieva
Zaujímavý je aj opačný prístup – vedomé obmedzenie alebo úplné vynechanie masturbácie. Niektorí sa k tomu uchyľujú napríklad v rámci rôznych výziev alebo z osobných dôvodov. Po prerušení sa však môžu objaviť určité reakcie, ako sú výkyvy nálady, zvýšené sexuálne napätie alebo intenzívnejšie prežívanie vzrušenia.
Tieto prejavy sú však spravidla len dočasné. Podľa sexuológov môže krátkodobá pauza dokonca niektorým ľuďom pomôcť lepšie vnímať vlastnú sexualitu a zlepšiť prežívanie intimity v dlhšom horizonte. Neplatí to však univerzálne pre každého. Zaujímavé je aj to, ako sa pohľad na masturbáciu v spoločnosti mení. Kým v minulosti bola skôr tabuizovaná a spájaná s negatívnymi mýtmi, dnes ju odborníci vnímajú ako bežnú súčasť sexuálneho zdravia.
Záver je preto pomerne jednoduchý: neexistuje „správne číslo“, ktoré by platilo pre všetkých. Dôležitejšie je vnímať vlastné potreby a sledovať, či správanie zapadá do vyváženého a spokojného života.
