Obavy z finančnej situácie po odchode do dôchodku sa stávajú čoraz väčšou témou medzi Slovákmi. Najnovšie zistenia ukazujú, že väčšina ľudí neverí, že štátny dôchodok im raz zabezpečí rovnakú životnú úroveň, na akú boli zvyknutí počas pracovného života. S rastúcou neistotou zároveň pribúdajú pochybnosti o stabilite dôchodkového systému aj o tom, či sa pravidlá v budúcnosti opäť nezmenia.
Podľa prieskumu sa až 77 percent opýtaných obáva, že peniaze zo štátneho dôchodku nebudú postačovať na bežné výdavky. Staroba sa tak pre mnohých stáva obdobím, ktoré si nespájajú s oddychom, ale s obavou z poklesu životnej úrovne.
Dôvera v štát slabne
Skepsa Slovákov nesúvisí iba s výškou budúcich dôchodkov. Výrazná časť populácie pochybuje aj o tom, že štát dokáže zabezpečiť stabilný dôchodkový systém. Približne dve tretiny respondentov totiž neočakávajú, že sa o nich štát v starobe dostatočne postará.
Veľké obavy vyvoláva aj druhý pilier. Až 69 percent opýtaných sa bojí, že vláda môže v budúcnosti zasiahnuť do ich nasporených peňazí. Tieto pochybnosti vychádzajú aj zo skúseností z minulých rokov, keď sa podmienky druhého piliera viackrát menili.
Jedným z najvýraznejších zásahov bolo zníženie príspevkov sporiteľov z 5,5 percenta na 4 percentá. Odborníci upozorňujú, že takéto rozhodnutia môžu mať dlhodobý vplyv na výšku budúcich dôchodkov. V minulosti sa dokonca diskutovalo aj o ďalšom znížení príspevkov, napokon sa však tento krok nerealizoval.
Práve neistota okolo domácich pravidiel vedie čoraz viac ľudí k úvahám, že by si mali vytvárať finančnú rezervu aj vlastnými silami. Medzi možnosti patrí napríklad individuálne investovanie alebo európske dôchodkové riešenie fungujúce podľa legislatívy Európskej únie, ktoré nie je závislé od rozhodnutí jednotlivých národných vlád.
Najčastejšie dôvody obáv Slovákov sú:
- neistota, či štátny dôchodok pokryje bežné životné náklady,
- časté zmeny pravidiel v dôchodkovom systéme,
- obavy zo zásahov do úspor v druhom pilieri,
- klesajúca dôvera v dlhodobú stabilitu systému.
Európske riešenie láka najmä ľudí, ktorí žijú alebo pracujú v zahraničí
Ako píše Pravda.sk, veľkou témou je aj rastúca mobilita Slovákov. Odhaduje sa, že približne pol milióna občanov žije alebo pracuje v krajinách Európskej únie. Mnohí mladí zároveň študujú v zahraničí a počas života viackrát menia krajinu, v ktorej pracujú.
Práve pre takýchto ľudí môže byť výhodou dôchodkové sporenie, ktoré zostáva zachované aj pri presťahovaní do iného členského štátu. Sporiteľ nemusí pri každej zmene krajiny zakladať nový produkt a svoje úspory si môže ponechať v jednom systéme počas celého pracovného života.
Odborníci upozorňujú, že moderný pracovný trh je oveľa flexibilnejší než kedysi. Mladí ľudia odchádzajú za vyššími platmi, lepšími pracovnými príležitosťami či kvalitnejším vzdelaním. Medzi dôvody, prečo sa mnohí nevracajú späť na Slovensko, patria aj nižšia životná úroveň, korupcia alebo nespokojnosť so stavom spoločnosti.
Európske dôchodkové riešenie dnes využívajú tisíce sporiteľov a hodnota spravovaných úspor už presiahla hranicu 100 miliónov eur. Priemerná suma na jednom dôchodkovom účte dosahuje viac ako šesťtisíc eur, pričom hodnota úspor postupne rastie.
Poliaci sporeniu veria viac, Slováci si odkladajú menej
Zaujímavé rozdiely vidno aj pri porovnaní jednotlivých krajín. Najväčší záujem o európske dôchodkové sporenie prejavujú obyvatelia Poľska. Tam si týmto spôsobom odkladá peniaze už takmer desaťtisíc ľudí.
Rozdiel je aj vo výške pravidelných príspevkov. Kým slovenský sporiteľ si mesačne odkladá v priemere približne 150 eur, v Poľsku ide približne o 250 eur mesačne.
Jedným z hlavných dôvodov vyššieho záujmu je daňové zvýhodnenie. Poľskí sporitelia totiž nemusia zo zisku platiť daň z príjmu, čo robí tento spôsob sporenia atraktívnejším.
V súčasnosti je možné európsky dôchodkový produkt využívať nielen na Slovensku a v Poľsku, ale aj v Českej republike, Chorvátsku či Írsku. Odborníci pritom zdôrazňujú, že nejde iba o výšku budúceho dôchodku. Dôležitú úlohu zohráva aj pocit istoty, väčšia kontrola nad vlastnými financiami a menšia závislosť od politických rozhodnutí, ktoré môžu pravidlá dôchodkového systému v budúcnosti opäť meniť.
