Nie každý človek, v ktorého mozgu sa rozvíjajú zmeny typické pre Alzheimerovu chorobu, skončí s demenciou. Práve tento dlhoročný paradox sa podarilo vedcom posunúť bližšie k vysvetleniu. Nový výskum naznačuje, že mozog môže mať vlastný ochranný systém, ktorý dokáže brzdiť nástup porúch pamäti aj v čase, keď choroba biologicky napreduje.
Odborníci z University of California v San Diegu sa zamerali na skupinu ľudí, ktorí napriek prítomnosti Alzheimerovej patológie nevykazujú známky mentálneho úpadku. Ich mozgy nesú všetky hlavné znaky ochorenia, vrátane amyloidových usadenín a poškodení spojených s proteínom Tau, no ich schopnosť myslieť, učiť sa a pamätať si zostáva neporušená.
Podľa výskumníkov nejde o zanedbateľnú skupinu. Odhady hovoria, že bez príznakov môže zostať až 20 až 30 percent ľudí, ktorí už majú v mozgu rozbehnuté procesy spojené s Alzheimerom. Vedci sa preto nepýtali, ako choroba vzniká, ale prečo sa niekedy „nezlomí“ do viditeľných symptómov.
Na odpoveď využili rozsiahlu analýzu génovej aktivity v tisíckach vzoriek ľudského mozgového tkaniva. Pomocou umelej inteligencie porovnávali tri stavy: zdravé starnutie, Alzheimerovu chorobu so symptómami a jej bezpríznakovú formu. Práve pri tej poslednej objavili špecifický biologický podpis, ktorý mozog odlišuje od pacientov s demenciou.
Vedci hľadali odolnosť
Do popredia sa dostal proteín Chromogranín A (CgA), ktorý sa ukázal ako významný regulátor procesov spojených s poškodením mozgu. Výskumníci predpokladajú, že môže rozhodovať o tom, či sa patologické zmeny premietnu aj do zlyhávania pamäti. Neznamená to však, že by tento proteín bol jediným spúšťačom alebo riešením ochorenia. Skôr ide o dôležitý uzol, cez ktorý sa prepájajú procesy bunkového stresu, poškodzovania neurónov a obranných mechanizmov mozgu.
Zaujímavé bolo aj to, že u ľudí bez symptómov boli menej aktívne gény podporujúce hromadenie Tau proteínu, zatiaľ čo silnejšie fungovali systémy opravujúce poškodenie buniek a pomáhajúce zvládať stres. Svoje hypotézy si vedci overili na myšiach. Keď laboratórnym zvieratám odstránili Chromogranín A, výsledky ich prekvapili – aj keď sa v ich mozgu naďalej rozvíjali typické patologické zmeny, pamäťové schopnosti zostali stabilné.
Rozdiely sa ukázali aj medzi pohlaviami. U samíc bol ochranný efekt ešte výraznejší. Nielenže sa zachovala pamäť, ale zároveň sa znížilo aj hromadenie Tau proteínu a lepšie sa udržala štruktúra synaptických spojení.
Testy priniesli prekvapivé výsledky
Práve synapsie (teda komunikačné mosty medzi neurónmi) zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako efektívne mozog spracúva informácie. Ich zachovanie môže byť jedným z hlavných dôvodov, prečo niektorí ľudia odolávajú demencii dlhšie.
Vedci zdôrazňujú, že význam objavu nespočíva len v pochopení samotnej choroby, ale aj v možnostiach včasnej diagnostiky. Ak sa podarí identifikovať biologické znaky odolnosti, lekári by mohli lepšie odhadnúť, u koho sa Alzheimer rozvinie agresívnejšie a u koho zostane roky bez viditeľných príznakov.
Výskum tak mení doterajší pohľad na ochorenie. Namiesto snahy zastaviť chorobu až po objavení sa prvých problémov by sa medicína mohla v budúcnosti sústrediť na posilňovanie prirodzenej obrany mozgu. Pri chorobe, ktorá s pribúdajúcim vekom zasahuje čoraz viac ľudí, by takýto prístup mohol znamenať zásadný posun. Nie však v liečbe následkov, ale v ochrane pamäti ešte predtým, než začne miznúť.
