Rozdiely v platoch medzi európskymi krajinami zostávajú aj v roku 2025 obrovské. Zatiaľ čo vo Švajčiarsku presahuje priemerný ročný zárobok hranicu 100-tisíc eur, Slovensko sa v rámci Európskej únie ocitlo úplne na konci rebríčka. Nové údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zároveň ukazujú, že pohľad cez kúpnu silu síce rozdiely mierne zmierňuje, no priepasť medzi západom a východom Európy zostáva výrazná.
Najnovšia správa OECD o zdaňovaní práce za rok 2026 ukazuje, že priemerné hrubé ročné mzdy v Európe sa pohybujú v extrémne širokom rozpätí. Kým v niektorých štátoch prekračujú šesťciferné hodnoty, inde sa nedostanú ani na hranicu 20-tisíc eur ročne.
Na samotnom vrchole rebríčka stojí Švajčiarsko, kde priemerný zamestnanec zarobí približne 107 487 eur ročne. Ide o jedinú krajinu v Európe, ktorá prekonala hranicu 100-tisíc eur.
Druhé miesto obsadil Island s priemernou mzdou 85 950 eur. Spomedzi členských štátov Európskej únie sa najlepšie umiestnilo Luxembursko, kde priemerný hrubý ročný príjem dosahuje 77 844 eur.
Do prvej päťky sa dostalo aj Dánsko s úrovňou 71 961 eur a Holandsko, kde priemerná mzda predstavuje 69 028 eur ročne. Tesne za nimi sa nachádza Nórsko s viac než 68-tisíc eurami.
Nemecko výrazne predbehlo južnú Európu
Pri pohľade na najväčšie európske ekonomiky sú rozdiely medzi jednotlivými krajinami mimoriadne výrazné. Nemecko sa dostalo na úroveň 66 700 eur ročne, pričom Veľká Británia dosiahla priemer 65 340 eur.
Oveľa nižšie skončili ďalšie veľké ekonomiky západnej a južnej Európy. Vo Francúzsku priemerný zamestnanec zarobí 45 964 eur ročne, v Taliansku 36 594 eur a v Španielsku iba 32 678 eur.
Údaje OECD ukazujú, že zamestnanci v Nemecku alebo Británii majú v priemere viac než dvojnásobné zárobky oproti pracovníkom v Španielsku.
Nad hranicou 50-tisíc eur sa zároveň drží viacero krajín severnej a západnej Európy. Patrí sem Rakúsko, Belgicko, Írsko, Fínsko aj Švédsko.
Slovensko skončilo posledné v rámci EÚ
Najhoršie zo všetkých členských štátov Európskej únie dopadlo Slovensko. Priemerná ročná mzda podľa OECD dosiahla len 19 590 eur.
Pod hranicou 30-tisíc eur sa pritom nachádza až deväť členských krajín únie. Medzi nimi sú Maďarsko, Lotyšsko, Česko, Portugalsko či Poľsko. Nad hranicou 25-tisíc eur, no stále pod 30-tisíc, sa držia Estónsko, Grécko a Litva.
V nominálnom porovnaní tak dominujú najmä štáty severnej a západnej Európy, zatiaľ čo krajiny juhu a východu kontinentu výrazne zaostávajú.
Priemerná hrubá ročná mzda (2025)
- Švajčiarsko
- Island
- Luxembursko
- Dánsko
- Holandsko
- Nórsko
- Nemecko
- Anglicko
- Rakúsko
- Belgicko
- Írsko
- Fínsko
- Švédsko
- Francúzsko
- Taliansko
- Španielsko
- Slovinsko
- Litva
- Grécko
- Estónsko
- Poľsko
- Portugalsko
- Česko
- Litva
- Maďarsko
- Slovensko
- Turecko
O platoch nerozhoduje iba ekonomika
Experti Medzinárodnej organizácie práce (ILO), ktorí analyzovali situáciu pre Euronews Business, upozorňujú, že rozdiely medzi krajinami nevznikajú náhodou.
Výšku miezd ovplyvňuje najmä produktivita hospodárstva, štruktúra ekonomiky, sila odborov aj životné náklady. Krajiny, ktoré majú rozvinuté technologické, finančné alebo iné vysoko pridané odvetvia, dokážu zamestnancom ponúkať výrazne vyššie platy.
Významnú úlohu zohráva aj sila kolektívneho vyjednávania a odborových organizácií. Vyššie ceny služieb a tovarov zároveň prirodzene tlačia nahor aj nominálne mzdy.
Pri pohľade cez paritu kúpnej sily sa niektoré rozdiely medzi krajinami zmierňujú. Tento ukazovateľ porovnáva, koľko si ľudia za svoje príjmy reálne dokážu kúpiť po zohľadnení cien v jednotlivých štátoch.
Aj v tomto porovnaní zostáva na čele Švajčiarsko s hodnotou 106 532 dolárov. Nemecko sa však posunulo výrazne vyššie a dostalo sa až na druhé miesto s úrovňou 93 985 dolárov. Luxembursko a Holandsko tiež prekročili hranicu 90-tisíc.
Poradie piatich najväčších európskych ekonomík sa síce nezmenilo, no rozdiely medzi nimi sú menšie. Veľká Británia dosahuje v prepočte podľa kúpnej sily 82 329 dolárov, Francúzsko 67 273, Taliansko 60 503 a Španielsko 57 517 dolárov.
Najvýraznejší posun po prepočte na kúpnu silu zaznamenalo Turecko. Kým v nominálnom rebríčku bolo úplne posledné, po zohľadnení cien sa posunulo až o deväť miest vyššie.
Výrazne si polepšilo aj Nemecko, ktoré sa z pôvodného siedmeho miesta dostalo na druhú priečku.
Naopak, Island po započítaní životných nákladov klesol z druhého miesta až na deviate. Estónsko sa prepadlo z dvadsiatej pozície na dvadsiatu piatu.
Štatistiky nezahŕňajú všetky profesie
OECD upozorňuje, že údaje sa týkajú zamestnancov pracujúcich na plný úväzok vo vybraných sektoroch ekonomiky. Ide najmä o priemysel, stavebníctvo, obchod, dopravu, finančné služby či podnikové služby.
Naopak, do výpočtov neboli zahrnuté oblasti ako poľnohospodárstvo, verejná správa, školstvo alebo zdravotníctvo.
Rozdiely medzi krajinami môžu navyše ešte viac ovplyvniť dane a odvody. Čisté mzdy totiž vyzerajú v mnohých štátoch výrazne odlišne od hrubých príjmov.
Slovensko stále zápasí s nízkymi príjmami
Hoci sa pri porovnávaní často používa priemerná mzda, realita veľkej časti Slovákov býva podstatne horšia. Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny s nižšími príjmami, pričom rast miezd zaostáva za viacerými západnými štátmi únie.
Rozdiel medzi východom a západom Európy sa preto ani po rokoch nezmenšuje tak rýchlo, ako sa očakávalo. Údaje OECD zároveň ukazujú, že ekonomická sila krajín sa stále výrazne premieta do životnej úrovne ich obyvateľov.
