V parížskych uliciach sa čoraz častejšie objavujú podniky, ktoré stierajú hranicu medzi kaviarňou a miestom pre domácich miláčikov. V jednej z nich si zákazníčka v štýle typickej Parížanky vychutnáva dezert na zamatovej pohovke – s tým rozdielom, že má štyri labky. Malý nemecký trpasličí špic Loulou si pochutnáva na špeciálne pripravenom koláčiku, ktorý je prispôsobený psím potrebám, no vzhľadom pripomína klasický zákusok z luxusnej cukrárne.
Takéto podniky sa v posledných rokoch stávajú čoraz populárnejšími. Psie pekárne ponúkajú dezerty, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako bežné sladkosti, no ich zloženie je úplne iné. Namiesto čokolády či cukru obsahujú napríklad ovocie, mäso alebo smotanový syr. Majitelia prevádzok pritom zdôrazňujú, že recepty vznikajú v spolupráci s veterinármi a neobsahujú pre psov nebezpečné ingrediencie, píšu Topky.
Za vznikom jednej z takýchto cukrární stojí mladá Francúzka Clara Zambutoová. K nápadu ju priviedla vlastná skúsenosť so psom. Pri bežných návštevách kaviarní si všimla, že jej miláčik sa rýchlo začne nudiť, keďže pre neho neexistuje žiadna ponuka. Preto chcela vytvoriť miesto, kde by si mohli spoločný čas užiť obaja. Podľa nej dnes mnohí ľudia vnímajú psa ako plnohodnotného člena rodiny a prirodzene ho chcú brať so sebou aj do spoločenských priestorov.
Podobné podniky pribúdajú aj v reakcii na vysoký počet psov v meste. V Paríži ich žije približne 100-tisíc a dopyt po službách priateľských k zvieratám rastie. Nie všetci odborníci však tento trend vnímajú bez výhrad. Veterinári upozorňujú, že aj keď sú takéto maškrty bezpečné, mali by zostať skôr výnimočnou odmenou než každodennou súčasťou jedálnička. Podľa nich je vhodné prispôsobiť následnú stravu alebo zvýšiť pohyb, ak pes dostane kalorickejší dezert.
Okrem pekární vznikajú aj ďalšie koncepty – napríklad bary či kaviarne, kde sú psy nielen vítané, ale priamo v centre pozornosti. Jednu z nich otvorila Rebecca Anhaltová po nepríjemnej skúsenosti s pokutou za voľný pohyb psa v parku. Jej cieľom bolo vytvoriť priestor, kde sa majitelia nemusia obávať obmedzení a môžu tráviť čas so svojimi zvieratami bez stresu.
Problémom však zostáva infraštruktúra. Hoci v Paríži existuje približne päťdesiat výbehov pre psov, podľa odborných združení sú nedostatočné a nerovnomerne rozmiestnené. Aj preto sa psy stali témou verejnej diskusie, ktorá presiahla bežný každodenný život a dostala sa až do politiky. Počas komunálnych volieb sa kandidáti snažili osloviť majiteľov psov rôznymi aktivitami a iniciatívami.
Pre mnohých návštevníkov však tieto podniky nepredstavujú len miesto na nákup maškrty. Majitelia hovoria, že ide aj o spôsob, ako prehĺbiť vzťah so svojím zvieraťom a zároveň sa stretnúť s ľuďmi s podobnými záujmami. Psy podľa nich fungujú ako prirodzený „spoločenský most“, ktorý uľahčuje komunikáciu medzi cudzími ľuďmi. Nový trend tak ukazuje, že moderné mestá sa čoraz viac prispôsobujú nielen potrebám ľudí, ale aj ich štvornohých spoločníkov.
