Mnohí ľudia si myslia, že ak vypijú dostatok čistej vody, majú pitný režim vyriešený. Pri vyššom veku, chorobe, horúčavách alebo zvýšenej záťaži to však nemusí stačiť. Telo totiž nestráca iba vodu, ale aj elektrolyty, ktoré rozhodujú o tom, či dokáže tekutiny správne využiť.
Pitný režim nie je len o tom, koľko vody človek vypije. Dôležité je aj to, čo telo spolu s tekutinami prijíma a či ich dokáže efektívne využiť. Ako upozornila Pravda, pri športe, chorobe alebo zvýšenej záťaži telo nestráca iba vodu, ale aj dôležité minerály.
Ide najmä o sodík, draslík, horčík a vápnik. Tieto látky sa označujú ako elektrolyty a zohrávajú dôležitú úlohu pri fungovaní svalov, nervového systému aj pri udržiavaní rovnováhy tekutín v tele.
Ak ich má organizmus málo, samotná voda nemusí plniť svoju úlohu dostatočne efektívne. Výsledkom môže byť únava, slabosť, pokles výkonu alebo pomalšie zotavenie po záťaži.
Problém nie je iba množstvo vody
Farmaceut Marek Mikolajčík z lekárne Dr. Max vysvetlil, že hydratácia nie je len otázkou množstva prijatých tekutín, ale aj ich zloženia. Práve to rozhoduje o tom, či organizmus dokáže tekutiny správne využiť.
Pri potení telo stráca vodu aj minerály, najmä sodík. Už strata tekutín na úrovni 2 % telesnej hmotnosti môže viesť k poklesu výkonu a zvýšenej únave.
Podobne na význam elektrolytov upozorňuje aj Mayo Clinic, podľa ktorej liečba dehydratácie spočíva v nahradení stratených tekutín aj elektrolytov. Pri niektorých stavoch preto môže byť vhodnejší rehydratačný roztok než samotná čistá voda.
Seniori majú slabší pocit smädu
Pitný režim je citlivou témou najmä u detí a starších ľudí. U seniorov zohráva úlohu aj slabnúci pocit smädu. Človek tak nemusí mať výrazný pocit, že potrebuje piť, hoci jeho telo už tekutiny potrebuje.
Na vyššie riziko dehydratácie u starších ľudí upozorňuje aj Mayo Clinic, podľa ktorej je pocit smädu s pribúdajúcim vekom menej výrazný a dehydratáciu môžu zhoršovať aj chronické ochorenia alebo lieky.
To je problém najmä počas horúčav, pri horúčke, hnačke, vracaní alebo pri užívaní niektorých liekov. V takých situáciách môže telo strácať tekutiny rýchlejšie, než si človek uvedomí.
Pri chorobe čistá voda nemusí stačiť
Význam elektrolytov sa naplno ukazuje pri zdravotných komplikáciách, ako sú hnačky, vracanie alebo horúčka. V týchto prípadoch telo stráca nielen vodu, ale aj minerály.
Pri rehydratácii je dôležitá aj glukóza, ktorá podporuje vstrebávanie sodíka v čreve. Vďaka tomu sa následne lepšie vstrebáva aj voda.
Práve preto sú špeciálne rehydratačné roztoky pri niektorých stavoch účinnejšie než samotná voda. Potvrdzuje to aj MedlinePlus, podľa ktorého môžu pri strate elektrolytov pomôcť športové nápoje alebo rehydratačné roztoky.
Koľko tekutín vlastne potrebujeme?
Pre dospelého človeka sa často uvádza odporúčanie približne 30 až 35 ml tekutín na kilogram telesnej hmotnosti denne. Nejde však o pevné číslo pre každého.
Potreba tekutín sa mení podľa veku, hmotnosti, zdravotného stavu, teploty prostredia, pohybu aj stravy. Iné množstvo potrebuje človek sediaci doma a iné niekto, kto je v horúčave, pracuje fyzicky alebo športuje.
U seniorov je dôležité nečakať iba na smäd. Pomôcť môže pravidelný režim, pohár vody pri liekoch, tekutiny pri každom jedle a sledovanie farby moču. Tmavý moč, únava, závraty, sucho v ústach alebo zmätenosť môžu byť varovné signály dehydratácie.
Pozor aj na opačný extrém
Hoci sa najčastejšie hovorí o nedostatku tekutín, problémom môže byť aj nadmerné pitie čistej vody bez dopĺňania minerálov. Najmä pri dlhom potení alebo extrémnej záťaži môže dôjsť k narušeniu rovnováhy elektrolytov.
Pre bežného človeka to neznamená, že má prestať piť čistú vodu. Znamená to skôr, že pri horúčavách, chorobe, vracaní, hnačke alebo dlhšej fyzickej záťaži treba myslieť aj na minerály.
Dva litre vody denne preto môžu byť pre niekoho primerané, pre iného málo a v niektorých situáciách nedostatočné. Správny pitný režim nie je univerzálne číslo, ale kombinácia dostatočného príjmu tekutín, minerálov a schopnosti tela ich využiť.
