Štát zatiaľ nevie, z akých peňazí zafinancuje dostavbu nemocníc v Martine a v Banskej Bystrici. Podľa exministra zdravotníctva Mareka Krajčího (Hnutie Slovensko), Plán obnovy nepokryje ani dokončenie hrubej stavby. Koalícia nevylučuje, že zdroje bude hľadať aj v súkromnom sektore.
Nové nemocnice v Martine a v Banskej Bystrici by mohli zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti. Samozrejme, pod podmienkou, že ich štát dokončí.
Ohrozenie čerpania peňazí
Výzva prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby sa politické strany aj po zmene vlády zaviazali k ich dokončeniu, zatiaľ nenašla pochopenie v súčasnej opozícii. Tá tvrdí, že štát momentálne nevie, koľko bude dokončenie týchto nemocníc stáť.
„Čo sa týka konkrétne týchto dvoch fakultných nemocníc, či už Martina, alebo Banskej Bystrice, tak majú svoj akčný plán. Z aktuálnych informácií vieme, že sa ide podľa harmonogramu a verím, že ten Plán obnovy, ktorý formálne končí v lete tohto roku, tak tie prostriedky budú vyčerpané na ten objem prác, na hrubé stavby. A ďalej sa budeme baviť o ďalších formách dofinancovania,” zhodnotil aktuálny stav pre Kanal1 poslanec NR SR Zdenko Svoboda (Hlas-SD).
Dokončenie hrubých stavieb bolo stanovené v míľnikoch. Ak by sa termíny nestihli, ohrozilo by to čerpanie peňazí z Plánu obnovy.
Dôležitý rok
Vládna strana Hlas-SD vylučuje, že by takáto situácia mohla nastať. Otázne je, čo bude po dokončení hrubých stavieb a najmä, čo bude po budúcoročných parlamentných voľbách.
„Mal by byť prirodzený záväzok každej jednej strany, že sa bude snažiť, aby tie nemocnice boli dokončené do tohto finálneho stavu,” argumentoval Svoboda.
Dôležitý bude podľa Svobodu rok 2029, kedy by mal do každej z týchto nemocníc vstúpiť pacient. „To znamená, že by mali byť funkčné,” dodal Svoboda.
Na dokončení nemocníc by sa mohol podieľať štát aj privátny sektor
V čase konsolidácie nebude pre štát jednoduché nájsť potrebné na dokončenie nemocníc v Martine a v Banskej Bystrici potrebné zdroje. Nie je preto vylúčená možnosť, že by mohlo ísť o kombináciu štátnych a súkromných zdrojov.
“[…] možno, že aj z externého prostredia, či už z prostredia medzinárodných bankových inštitúcií, ale aj z komerčného sektora zo Slovenskej republiky,” vysvetlil poslanec Svoboda s tým, že model fungovania nemocníc musí byť pre investora z hľadiska efektivity dostatočne atraktívny.
Exminister zdravotníctva Marek Krajčí nemá so vstupom súkromného kapitálu do nemocníc problém. Zároveň však upozorňuje na to, že štátne nemocnice sú už teraz podnikmi v ťažkostiach a podobný osud podľa neho čaká aj novopostavené nemocnice v Martine a v Banskej Bystrici.
„Tá cenotvorba je tak zle nastavená, že všetky štátne nemocnice sa dnes boria s tým, že generujú dlhy, a to sa nevyhýba žiadnej štátnej nemocnici a najmä tým koncovým fakultným,” argumentoval Krajčí. Vytváranie dlhu môže byť zásadným problémom, ktorý investorov od financovania nemocníc odradí.
Budú musieť zohnať peniaze
Opozíciu zarazilo aj to, že ministerstvo zdravotníctva nevie, koľko bude dostavba nemocníc v Martine a Banskej Bystrici stáť. Túto otázku položil Marek Krajčí aj v rámci interpelácií ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas-SD).
„Odpoveď bola, že pán minister nevie, koľko to nemocnice budú stáť. Ťažko vám niekto dá peniaze, keď neviete, koľko je tu na dostavbu,” poznamenal Krajčí. „Ja si myslím, že zo strany ministerstva majú hrubý odhad. Jasné, že sa to nedá do eura, ale hrubý odhad určite je, koľko to prostriedkov bude stáť,” oponoval Svoboda.
Bývalý šéf rezortu zdravotníctva nespochybňuje vôľu všetkých politických strán nemocnice dostavať. Nastavené termíny a podmienky financovania však považuje za šialené.
„Takže aj táto vláda bude musieť zohnať relatívne urgentne nejaké peniaze vôbec na dostavanie tej hrubej stavby,” upozornil Krajčí.
Výzvy, ktorými sa vláda prihlásila k výstavbe týchto koncových nemocníc majú dva kľúčové termíny. Prvým z nich je 30. jún 2026, kedy musí byť dokončená hrubá stavba. Kompletne dokončené a pripravené prijímať pacientov musia byť do decembra 2028.
