Horúce letné dni prinášajú zvýšené riziko prehriatia organizmu, pričom nebezpečenstvo nečíha iba na priamom slnku. Odborníci upozorňujú, že kritické situácie vznikajú aj v rozpálených autách, zle vetraných bytoch či preplnenej mestskej doprave. Keďže prvé príznaky sa často podobajú bežnej únave, ľudia ich neraz podcenia. Práve včasná reakcia však môže rozhodnúť o zdraví aj živote.
Mnohí si úpal spájajú výlučne s pobytom na pláži alebo dlhým opaľovaním. Podľa lekárnikov však ide o rozšírený omyl. Rozhodujúce nie je len pôsobenie slnečných lúčov, ale najmä schopnosť organizmu odvádzať nadbytočné teplo.
K rizikovým miestam patria najmä:
- zaparkované vozidlá,
- zle vetrané kancelárie,
- preplnené prostriedky verejnej dopravy,
- čakárne bez klimatizácie,
- byty seniorov počas tropických dní,
- detské kočíky zakryté dekou alebo plienkou.
„Pri úpale nerozhoduje len slnko, ale najmä to, či sa telo dokáže ochladzovať. Len čo sa objaví zmätenosť, porucha vedomia, opakované vracanie alebo kŕče, je nutné volať záchrannú službu,“ upozorňuje Mgr. Pavla Horáková z online poradne MojaLekáreň.sk.
Auto sa môže zmeniť na pascu
Lekárnici považujú za jednu z najnebezpečnejších situácií ponechanie dieťaťa, seniora alebo zvieraťa vo vozidle.
Na vznik život ohrozujúceho prostredia pritom nie sú potrebné extrémne horúčavy. K prudkému nárastu teploty v interiéri auta môže dôjsť už počas mierne teplého jarného dňa.
Podľa odborníkov nepredstavujú dostatočnú ochranu ani pootvorené okná či parkovanie v tieni.
„Neexistuje žiadnych bezpečných päť minút, keď si človek len odbehne,“ zdôrazňuje Horáková.
Podobné nebezpečenstvo predstavujú aj kočíky prekryté látkou. Hoci rodičia často chcú dieťa chrániť pred slnkom, obmedzenie prúdenia vzduchu môže vytvoriť efekt skleníka. Teplota vo vnútri kočíka môže v priebehu niekoľkých minút narásť o 10 až 15 stupňov oproti okoliu.
Nebezpečenstvo prehriatia spočíva aj v tom, že jeho prvé prejavy bývajú nenápadné.
Objaviť sa môžu:
- bolesť hlavy,
- malátnosť,
- pocit vyčerpania,
- nevoľnosť,
- zvýšená ospalosť.
U najmenších detí sa často prejaví nepokoj, plačlivosť, začervenaná pokožka alebo naopak apatia.
Seniori môžu reagovať ešte menej nápadne. Príznaky sa neraz zamieňajú za bežné zhoršenie zdravotného stavu či dôsledok chronických ochorení.
„Najväčšou chybou je čakať, že to samo prejde. Pri prehriatí rozhodujú prvé minúty: dostať človeka z tepla, chladiť, dopĺňať tekutiny a sledovať stav. Ak sa objavuje zmätenosť, porucha vedomia, opakované vracanie alebo kŕče, už nejde o situáciu, ktorú by mal človek riešiť doma,“ varuje odborníčka.
Pozornosť si zaslúžia aj užívané lieky
Horúčavy môžu predstavovať zvýšenú záťaž pre pacientov, ktorí pravidelne užívajú medikamenty.
Niektoré liečivá totiž ovplyvňujú:
- hospodárenie tela s tekutinami,
- reguláciu krvného tlaku,
- prirodzené mechanizmy ochladzovania organizmu.
Týkať sa to môže napríklad diuretík, vybraných liekov na vysoký krvný tlak či prípravkov zasahujúcich do termoregulácie.
Horáková však dôrazne upozorňuje, že pacienti by nikdy nemali meniť dávkovanie alebo liečbu ukončovať bez konzultácie s odborníkom.
Seniorom pritom často nestačí jednoduché odporúčanie, aby viac pili. S pribúdajúcim vekom sa prirodzený pocit smädu oslabuje, čo riziko dehydratácie ešte zvyšuje.
Pozor aj na skladovanie liekov
Počas leta by mali ľudia myslieť aj na správne uchovávanie liekov.
Ich ponechanie v rozpálenom aute či na priamom slnku môže viesť k znehodnoteniu účinných látok.
Obzvlášť citlivé sú:
- inzulín,
- očné a iné kvapky,
- čapíky,
- niektoré lieky na krvný tlak.
Práve v takýchto situáciách môže podľa odborníčky pomôcť konzultácia s lekárnikom prostredníctvom online poradne. Pacienti sa môžu informovať, či ich ťažkosti súvisia s bežnou únavou alebo už naznačujú prehriatie organizmu. Rovnako môžu získať odporúčania týkajúce sa pitného režimu či prípravy na dovolenku.
Ako sa chrániť počas horúcich dní
Lekárnici odporúčajú dopĺňať tekutiny pravidelne a nečakať až na pocit smädu.
Vhodné sú najmä:
- čistá voda,
- nesladené čaje,
- minerálne vody.
Pri výraznejšom potení môže byť potrebné doplniť aj minerály, ako sú horčík, sodík či draslík. Alternatívou sú rehydratačné roztoky.
Naopak, alkoholické nápoje a nadmerné množstvo kávy môžu straty tekutín ešte prehĺbiť.
Fyzicky náročné aktivity je vhodné presunúť do ranných alebo večerných hodín. Počas najteplejšej časti dňa by mali ľudia vyhľadávať chladnejšie priestory a vetrať najmä skoro ráno alebo neskoro večer.
Úpal a úžeh nie sú to isté
Podľa Pavly Horákovej si ľudia často zamieňajú dva odlišné zdravotné stavy.
Úpal vzniká následkom celkového prehriatia organizmu bez ohľadu na to, či bol človek vystavený priamemu slnečnému žiareniu.
Úžeh sa naopak spája najmä s dlhodobým pôsobením slnka na nechránenú hlavu a oblasť šije.
Chybou môže byť aj snaha schladiť postihnutého príliš prudko.
„Častým omylom je liatie ľadovej vody na prehriateho človeka alebo podanie ľadového nápoja. To môže spôsobiť teplotný šok, zhoršenie obehových ťažkostí alebo kŕče žalúdka. Správne je chladiť postupne, vlažnou vodou a obkladmi na krk, slabiny či podpazušie,“ vysvetľuje odborníčka.
Na záver pripomína, že najúčinnejšou prevenciou zostáva pravidelný pitný režim, ochrana detí, seniorov a zvierat pred prehrievaním a obmedzenie fyzickej záťaže v čase najvyšších denných teplôt.
