Nový výskum naznačuje, že riziko ADHD u detí by bolo možné zachytiť už niekoľko rokov pred oficiálnou diagnózou. Vedci z Duke Health ukazujú, že umelá inteligencia dokáže v zdravotných záznamoch rozpoznať varovné vzorce, ktoré by mohli pomôcť lekárom zasiahnuť skôr a poskytnúť rodinám rýchlejšiu podporu.
Vedci z Duke Health prišli so štúdiou, ktorá bola publikovaná v časopise Nature Mental Health. Tvrdia, že umelá inteligencia dokáže v bežných elektronických zdravotných záznamoch odhaliť vzorce, ktoré môžu naznačovať riziko ADHD ešte pred samotnou diagnózou.
Umelá inteligencia hľadá skoré varovné signály
Ako uvádza výskum, „v bežných elektronických zdravotných záznamoch sa dajú nájsť vzorce, ktoré môžu lekárom napovedať, ktoré deti by mali ísť na skoršie vyšetrenie a podrobnejšie sledovanie,“ píše Euronews.
Výskumný tím pracoval s dátami viac ako 140-tisíc detí, a to vrátane detí s ADHD aj bez nej. Model sa učil pracovať s údajmi od narodenia až po rané detstvo.
Systém sledoval kombinácie informácií o správaní, vývine a zdravotnom stave, ktoré sa u časti detí objavili ešte pred stanovením diagnózy. Najlepšie výsledky dosahoval u detí od piatich rokov a fungoval konzistentne bez ohľadu na pohlavie, etnický pôvod či typ zdravotného poistenia.
Vedci jasne zdôrazňujú, že nejde o systém na stanovovanie diagnózy.
Má skôr slúžiť ako podpora pre lekárov, ktorí by vďaka nemu mohli skôr identifikovať deti s rizikom ADHD a odporučiť im odborné vyšetrenie. Cieľom je, aby deti nemuseli čakať na pomoc celé roky.
Zároveň upozorňujú, že pred zavedením do praxe bude potrebné ďalšie testovanie a overenie výsledkov.
Prečo na včasnej diagnóze záleží?
Význam skorého zachytenia potvrdzuje aj výskum Univerzity v Helsinkách, o ktorom informoval Medical Xpress. Podľa neho mali mladí ľudia s včasnou diagnózou ADHD lepšie školské výsledky, častejšie pokračovali v štúdiu a menej často predčasne opúšťali školský systém.
Štúdia zároveň poukázala na rozdiely medzi pohlaviami. Chlapci boli diagnostikovaní častejšie už v ranom školskom veku, zatiaľ čo u dievčat sa ADHD častejšie odhalilo až po trinástom roku života.
Výskumníci to vysvetľujú tým, že príznaky u dievčat môžu byť menej výrazné, a preto sa ľahšie prehliadnu.
Práve tu môže mať umelá inteligencia významnú úlohu – dokáže upozorniť na riziko aj v prípadoch, ktoré by v bežnej praxi mohli zostať nepovšimnuté.
Autori z Duke Health zároveň plánujú skúmať podobné prístupy aj pri ďalších problémoch duševného zdravia u detí a dospievajúcich.
Hlavná myšlienka výskumu zostáva jasná: umelá inteligencia nemá nahradiť odborníkov, ale pomôcť im konať skôr.
Cieľom je zasiahnuť ešte predtým, než sa ťažkosti naplno prejavia v škole, rodinnom prostredí či medzi rovesníkmi – a tým deťom aj rodičom uľahčiť cestu k pomoci.
Čo je ADHD?
ADHD (z anglického Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je neurovývojová porucha, ktorá ovplyvňuje spôsob, akým mozog spracováva informácie a riadi správanie. Prejavuje sa najmä v troch oblastiach: nepozornosť, hyperaktivita a impulzívnosť.
Hoci sa ADHD často spája s deťmi, príznaky u 2/3 osôb pretrvávajú aj v dospelosti, kde sa však môžu prejaviť nenápadnejšie.
- Nepozornosť: Problémy s dlhodobým sústredením, časté zabúdanie, roztržitosť a ťažkosti s organizáciou času alebo úloh.
- Hyperaktivita: U detí je to neschopnosť obsedieť, u dospelých skôr pocit vnútorného nepokoja alebo potreba neustálej aktivity.
- Impulzívnosť: Konanie bez premyslenia, skákanie do reči, netrpezlivosť alebo náhle výkyvy nálad.
