Čo ak by bolo možné pomocou matematiky odhadnúť, dokedy bude ľudstvo existovať? Hoci to znie ako námet na sci-fi film, skupina matematikov a vedcov sa už desaťročia zaoberá teóriou, ktorá sa pokúša určiť pravdepodobný koniec ľudskej civilizácie. Najnovšie výpočty vyvolali rozruch po celom svete, pretože podľa ich autorov existuje až 95-percentná pravdepodobnosť, že ľudstvo zanikne v priebehu nasledujúcich približne 17-tisíc rokov.
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o presnú vedeckú predpoveď budúcnosti, samotní odborníci upozorňujú, že realita je oveľa zložitejšia. Výsledky totiž vychádzajú z matematického modelu, ktorý je medzi vedcami dodnes predmetom vášnivých sporov, píše Scientific American.
Teória, ktorá rozdeľuje vedecký svet
Základom celej úvahy je takzvaný „argument o konci sveta“ (Doomsday Argument). Ide o štatistický model, ktorý sa snaží odhadnúť budúcnosť ľudstva na základe počtu ľudí, ktorí sa už narodili. Vedci vychádzajú z predpokladu, že od vzniku moderného človeka žilo na Zemi približne 117 miliárd ľudí. Následne sa pýtajú jednoduchú otázku: Aké je pravdepodobné, že práve my žijeme v období, keď sa ľudstvo nachádza len na úplnom začiatku svojej existencie?
Podľa autorov teórie je oveľa pravdepodobnejšie, že dnešní ľudia sa nachádzajú niekde v strede alebo v neskoršej fáze celkového príbehu ľudstva. Práve z tohto predpokladu vznikol matematický model, ktorý vedie k prekvapivému záveru.
Ako vznikol výpočet, ktorý šokoval svet
Matematici predpokladajú, že 117 miliárd ľudí, ktorí už žili, predstavuje minimálne päť percent všetkých ľudí, ktorí sa kedy narodia. Ak je to pravda, celkový počet ľudí, ktorí budú existovať počas celej histórie ľudstva, by nemal presiahnuť približne 2,34 bilióna.
Pri súčasnej pôrodnosti a populačnom raste by ľudstvo tento počet dosiahlo približne o 17 100 rokov. Zástancovia teórie preto tvrdia, že existuje 95-percentná pravdepodobnosť, že náš druh dovtedy zanikne alebo prejde takou zásadnou premenou, že dnešnú civilizáciu už nebude možné považovať za pokračovanie súčasného ľudstva.
Neznamená to však, že vedci predpovedajú konkrétnu katastrofu. Ide len o štatistický odhad založený na matematike.
Čo by mohlo ľudstvo ohroziť?
Keď sa hovorí o možnom zániku ľudstva, ľudia si často predstavia scenáre z katastrofických filmov. Odborníci upozorňujú, že existuje viacero reálnych hrozieb, ktoré by mohli výrazne ovplyvniť budúcnosť civilizácie.
Medzi najčastejšie spomínané riziká patrí klimatická kríza, jadrový konflikt, globálne pandémie, kolaps ekosystémov, nedostatok zdrojov alebo prípadné stretnutie s veľkým asteroidom. Niektorí vedci hovoria aj o rizikách spojených s nekontrolovaným rozvojom umelej inteligencie či biotechnológií.
Napriek tomu väčšina odborníkov zdôrazňuje, že v najbližších desaťročiach neexistujú dôkazy o tom, že by ľudstvu hrozilo bezprostredné vyhynutie.
„Ľudia majú tendenciu fascinovať sa predstavou konca sveta. Takéto modely však nemožno chápať ako proroctvo. Ide len o štatistické cvičenie založené na určitých predpokladoch,“ upozorňujú viacerí vedci, ktorí sa voči teórii stavajú skepticky.
Pingpongové loptičky a osud ľudstva
Na vysvetlenie svojej teórie používajú vedci zaujímavý príklad. Predstavte si dve škatule. V jednej sa nachádza desať očíslovaných pingpongových loptičiek, v druhej sto tisíc. Náhodne vytiahnete loptičku s číslom štyri. Z čisto štatistického hľadiska je oveľa pravdepodobnejšie, že pochádza z menšej škatule. Práve podobnú logiku aplikujú zástancovia argumentu o konci sveta aj na ľudstvo.
Ak sme približne 117-miliardtý človek v poradí, je podľa nich menej pravdepodobné, že sa ešte narodia desiatky či stovky biliónov ďalších ľudí. Takýto scenár by totiž znamenal, že sme sa ocitli úplne na začiatku obrovskej časovej osi, čo považujú za menej pravdepodobné.
Kritici hovoria o veľkom zjednodušení
Mnohí odborníci však s takouto logikou nesúhlasia. Tvrdia, že budúcnosť ľudstva nemožno zredukovať na jednoduchý matematický model. Podľa kritikov teória ignoruje technologický pokrok, vedecké objavy aj možnosť kolonizácie vesmíru.
Ak by sa ľuďom podarilo osídliť Mars alebo ďalšie planéty, populačný vývoj by sa mohol úplne zmeniť.
„Predpokladať budúcnosť ľudstva len na základe počtu ľudí, ktorí už žili, je veľmi odvážne. História opakovane ukázala, že technologické revolúcie dokážu zmeniť pravidlá hry spôsobom, ktorý si predchádzajúce generácie nevedeli predstaviť,“ argumentujú odporcovia tejto teórie.
Niektorí vedci dokonca tvrdia, že ľudstvo môže existovať ešte milióny rokov, pokiaľ sa mu podarí rozšíriť mimo Zeme.
Model, ktorý ukázal znepokojujúci scenár
Diskusiu nedávno oživila aj štúdia, ktorá skúmala, čo by sa stalo v prípade vážnej environmentálnej krízy.
Výskumníci vytvorili model, v ktorom predpokladali prudké zníženie takzvanej nosnej kapacity Zeme – teda počtu ľudí, ktorých dokáže planéta dlhodobo uživiť. V najhoršom scenári by táto hranica klesla na približne dve miliardy obyvateľov.
„Vytvorili sme model toho, čo by sa mohlo stať, ak by závažné environmentálne krízy náhle obmedzili nosnú kapacitu Zeme. Pri konzervatívnom predpoklade najhoršieho scenára by sa počet obyvateľov mohol do roku 2064 znížiť približne na polovicu,“ uviedli autori modelu.
Zároveň však zdôraznili, že nejde o predpoveď budúcnosti.
„Tento model nie je prognózou. Ide o ilustratívny matematický scenár, ktorý ukazuje, ako citlivo môže ľudská populácia reagovať na náhle zmeny prostredia,“ vysvetlili.
Máme sa báť?
Odpoveď väčšiny odborníkov je jasná – zatiaľ nie.
Hoci podobné výpočty znejú dramaticky a dokážu vyvolať mrazivé predstavy o budúcnosti, vedci upozorňujú, že ide predovšetkým o teoretické modely. Budúcnosť ľudstva bude závisieť od nespočetného množstva faktorov – od technologického pokroku cez politické rozhodnutia až po schopnosť ľudí prispôsobiť sa meniacemu sa svetu.
Jedno je však isté. Teória o možnom konci ľudstva opäť otvorila fascinujúcu otázku, nad ktorou si ľudia lámu hlavu už celé stáročia: Ako dlho tu ešte budeme? A dokáže ľudstvo prekonať všetky výzvy, ktoré ho v budúcnosti čakajú?
