Zvyšky drog, ktoré sa dostávajú do prírody prostredníctvom odpadových vôd, môžu mať oveľa výraznejší dopad na vodné ekosystémy, než sa doteraz predpokladalo. Najnovší výskum odborníkov zo Švédskej poľnohospodárskej univerzity poukázal na to, že prítomnosť kokaínu a jeho rozkladných látok vo vodnom prostredí dokáže meniť prirodzené správanie lososov, čo môže mať následky pre celé populácie rýb.
Vedci sa rozhodli overiť tento vplyv priamo v praxi, a preto mladým jedincom lososa obyčajného implantovali zariadenia, ktoré postupne uvoľňovali malé množstvá kokaínu a jeho hlavného metabolitu benzoylekgonínu. Koncentrácie týchto látok pritom zodpovedali hodnotám, ktoré sa reálne nachádzajú v znečistených riekach a jazerách. Takto pripravené ryby následne vypustili do jazera Vättern, kde ich pohyb počas niekoľkých týždňov detailne sledovala sieť senzorov rozmiestnených pozdĺž brehov, píše The Guardian.
Výsledky ukázali, že vystavenie týmto látkam výrazne ovplyvnilo aktivitu rýb. Lososy, ktoré prišli do kontaktu s kokaínom či jeho metabolitom, sa pohybovali oveľa intenzívnejšie než jedince v kontrolnej skupine. Počas sledovaného obdobia preplávali citeľne väčšie vzdialenosti a častejšie opúšťali pôvodné miesto vypustenia, pričom sa presúvali aj do vzdialenejších častí jazera. Zvlášť výrazný efekt mal práve benzoylekgonín, ktorý sa v prírode vyskytuje vo vyšších koncentráciách než samotná droga a ukázal sa ako ešte silnejší faktor ovplyvňujúci správanie.
Tieto zistenia naznačujú, že pri hodnotení environmentálnych dopadov drog nestačí sledovať len samotné účinné látky, ale pozornosť si vyžadujú aj ich vedľajšie produkty vznikajúce rozkladom. Práve tie môžu mať zásadný vplyv na fungovanie organizmov vo voľnej prírode a doteraz mohli zostať prehliadané.
Zvýšená aktivita rýb však so sebou prináša aj riziká. Väčší pohyb znamená vyššiu spotrebu energie, čo môže viesť k oslabeniu organizmu. Zároveň sa ryby častejšie pohybujú v otvorených vodách, kde sú vystavené väčšiemu nebezpečenstvu zo strany predátorov. Zmena migračných trás či spôsobu hľadania potravy tak môže ovplyvniť nielen jednotlivé jedince, ale aj stabilitu celých populácií.
K prenikaniu týchto látok do vodných tokov dochádza najmä prostredníctvom odpadových vôd, napríklad pri preťažení kanalizačných systémov počas intenzívnych dažďov alebo v dôsledku nesprávneho napojenia domácností. Problém znečistenia vôd liekmi a drogami pritom nie je nový. Už skôr naň upozornil aj britský denník The Guardian, ktorý pripomenul, že ide o rastúce riziko pre biodiverzitu.
Predchádzajúce výskumy navyše naznačili, že nejde o ojedinelý jav. U niektorých druhov rýb sa po vystavení rôznym chemickým látkam mení správanie, napríklad pstruhy vykazovali známky závislosti od stimulujúcich látok a ostrieže po kontakte s antidepresívami strácali prirodzený strach z predátorov. Vedci preto čoraz častejšie vyzývajú farmaceutické spoločnosti, aby sa zamerali na vývoj liečiv, ktoré sa v životnom prostredí rozkladajú šetrnejšie a nezanechávajú dlhodobé stopy v prírode.
