Aj keď pohár vína či pivo pôsobia ako bežná súčasť spoločenského života, odborníci upozorňujú, že alkohol je toxická látka, ktorá zasahuje imunitu, mozog, srdce aj pečeň. Nové poznatky však ukazujú, že niektoré jeho následky sa po abstinencii môžu aspoň čiastočne zlepšiť.
To, čo mnohí vnímajú ako neškodnú súčasť oddychu, môže mať podľa vedcov oveľa vážnejšie dôsledky. Alkohol sa spája s desiatkami ochorení a ovplyvňuje takmer celý organizmus, uvádza CNN.
Alkohol ako skrytý rizikový faktor
Kardiológ Andrew Freeman z National Jewish Health v Denveri upozorňuje aj na jeho samotnú povahu: „Alkohol sa používa aj na dezinfekciu a ničenie organizmov.“
Preto sa podľa neho čoraz častejšie otvára otázka, či môže byť akékoľvek množstvo alkoholu skutočne bezpečné.
Najnovšie dáta ho spájajú až so 62 rôznymi poruchami a chorobami – od ochorení srdca, pankreasu či pečene až po psychické poruchy a cirhózu.
Výskumník Jürgen Rehm z kanadského Institute for Mental Health Policy Research k tomu dodáva: „Tieto diagnózy by bez alkoholu vôbec neexistovali.“
Alkohol nezvyšuje len riziko chronických ochorení. Podľa portálu medicalxpress.com sa podieľa aj na úrazoch, pádoch, dopravných nehodách či násilí. Už malé množstvá pritom zhoršujú reakčný čas, rovnováhu a schopnosť úsudku.
Imunita slabne už po jednom pohári
Jedným z najrýchlejších účinkov alkoholu je oslabenie imunity. Vedci upozorňujú, že už jeden drink môže do 20 minút znížiť schopnosť organizmu brániť sa infekciám.
Pri väčšom jednorazovom pití sa imunitná odpoveď môže narušiť približne na 24 hodín. Pri dlhodobom užívaní dochádza k poškodeniu kľúčových imunitných buniek a rastie aj riziko infekcií, ako sú tuberkulóza, zápal pľúc či niektoré pohlavne prenosné choroby.
Súvis s rakovinou a poškodením DNA
Závažným problémom je aj spojenie alkoholu s rakovinou. Látka poškodzuje DNA a podporuje chronický zápal v tele. U žien sa najčastejšie spája s rakovinou prsníka, u mužov s rakovinou hrubého čreva a konečníka.
Odborníci zároveň upozorňujú, že zníženie alebo úplné vysadenie alkoholu síce znižuje budúce riziko, no už vzniknuté zmeny v organizme nemusí úplne zvrátiť.
Mozog, srdce a pečeň pod tlakom
Alkohol zasahuje aj nervový systém – poškodzuje prepojenia medzi neurónmi a môže viesť k úbytku mozgového tkaniva, najmä v oblastiach zodpovedných za pamäť a rozhodovanie.
„Po abstinencii sa časť zmien môže zlepšiť, najmä pozornosť a pamäť,“ uvádzajú vedci. Pri dlhodobom ťažkom pití však riziko demencie nemusí úplne vymiznúť.
Podobne je to so srdcom a pečeňou – niektoré zmeny sa môžu zlepšiť už v priebehu dní až týždňov, no pri cirhóze či vážnom poškodení orgánov býva návrat k pôvodnému stavu nemožný.
Každé obmedzenie má zmysel
Odborníci sa zhodujú, že úplné vysadenie alkoholu alebo jeho výrazné obmedzenie má pozitívny efekt v každom štádiu. Čím skôr človek začne, tým väčšia je šanca spomaliť alebo zastaviť vzniknuté poškodenia.
