Seniori už majú prvé náznaky toho, o koľko by sa mohli ich dôchodky zvýšiť v roku 2027. Hoci konečné číslo bude známe až po vyhodnotení inflácie za prvých deväť mesiacov roka, doterajší vývoj naznačuje, že budúcoročná valorizácia bude veľmi podobná tej, ktorú penzisti dostanú v roku 2026.
Rozhodujúce pritom nie sú všeobecné ceny, ale inflácia v domácnostiach dôchodcov, ktorá sleduje výdavky typické práve pre seniorov.
Podľa dát Štatistického úradu sa dôchodcovská inflácia od januára do mája pohybovala v rozpätí od 3,5 do 3,8 %. Priemerná hodnota za toto obdobie dosiahla 3,64 %. Ak sa vývoj cien počas nasledujúcich mesiacov výraznejšie nezmení, dôchodky by sa mali od januára 2027 zvýšiť približne o 3,7 %.
Takéto tempo rastu by znamenalo, že priemerný starobný dôchodok, ktorý dnes predstavuje 732,40 eura, by sa zvýšil približne na 759,50 eura. Mesačne by si tak priemerný penzista polepšil o 27,10 eura.
Od vývoja cien závisí konečná výška valorizácie
O tom, či zostane valorizácia na úrovni 3,7 %, rozhodnú ešte údaje za mesiace jún až september. Aby sa výsledné zvýšenie nezmenilo, priemerná inflácia za celé deväťmesačné obdobie nesmie prekročiť približne 3,775 %.
Ak by sa však inflácia počas všetkých štyroch zostávajúcich mesiacov ustálila na úrovni 3,8 %, výsledný priemer by sa po zaokrúhlení dostal na 3,8 %. To by znamenalo o niečo vyššie zvýšenie dôchodkov.
Oveľa výraznejší rast sa zatiaľ neočakáva. Aby valorizácia prekročila hranicu 4 %, dôchodcovská inflácia by musela počas obdobia od júna do septembra dosahovať priemer vyšší ako 4,45 %. To by si vyžadovalo citeľné zrýchlenie rastu cien, ktoré sa zatiaľ podľa dostupných údajov nejaví ako pravdepodobné.
Treba zároveň počítať aj s tým, že rok 2027 bude volebným rokom. Práve v období pred parlamentnými voľbami sa často objavujú návrhy na nové sociálne opatrenia. Už teraz zaznievajú požiadavky na výraznejšiu pomoc najstarším seniorom. Objavil sa napríklad návrh, aby dôchodcovia vo veku nad 90 rokov poberali penziu približne vo výške 900 eur.
Približné zvýšenie dôchodkov pri valorizácii 3,7 % vyzerá nasledovne:
- dôchodok 400 eur by stúpol na 414,80 eura,
- penzia vo výške 700 eur by sa zvýšila na 725,90 eura,
- dôchodok 1 000 eur by vzrástol na 1 037 eur,
- pri penzii 1 200 eur by nová suma dosiahla 1 244,40 eura.
Vyššia valorizácia neznamená vyšší životný štandard
Mnohí seniori prirodzene očakávajú čo najvyššie zvýšenie dôchodkov. Ako však uvádza Finsider.sk, samotná valorizácia však nepredstavuje dodatočný bonus od štátu. Jej hlavným cieľom je zmierniť dôsledky zdražovania, ktoré dôchodcovia pociťujú pri každodenných nákupoch a platení bežných výdavkov.
Ak dôchodky narastú napríklad o 4 %, znamená to zároveň, že približne rovnakým tempom rástli aj ceny tovarov a služieb, ktoré seniori pravidelne využívajú. Vyššie sumy na výplatných páskach preto v skutočnosti iba pomáhajú zachovať kúpnu silu dôchodcov, nie ju výrazne zlepšiť.
Najväčšiu časť rozpočtu domácností penzistov tvoria najmä:
- potraviny,
- bývanie a energie,
- lieky a zdravotná starostlivosť,
- služby spojené s každodenným životom.
Práve rast cien v týchto oblastiach rozhoduje o tom, aká bude výsledná valorizácia. Čím rýchlejšie ceny rastú, tým vyššie musí štát zvýšiť dôchodky, aby seniori nepocítili výrazný pokles svojej životnej úrovne.
Dôležité je uvedomiť si aj to, že valorizácia prichádza vždy až po období zdražovania. Seniori preto najskôr niekoľko mesiacov platia vyššie ceny zo svojich pôvodných dôchodkov a až následne dostanú zvýšené penzie. Aj preto vysoká valorizácia nie je automaticky dobrou správou. Odráža totiž situáciu, keď sa životné náklady zvýšili natoľko, že ich štát musí aspoň čiastočne kompenzovať.
Pre väčšinu dôchodcov by bola z dlhodobého pohľadu priaznivejšia situácia, keby ceny rástli pomalším tempom. V takom prípade by síce valorizácia bola nižšia, no zároveň by domácnosti nemuseli čeliť takému výraznému zdražovaniu potravín, energií, bývania či zdravotných výdavkov. Práve stabilnejší rast cien totiž pomáha lepšie plánovať rodinný rozpočet a znižuje tlak na mesačné výdavky.
