Prípad malej prevádzky s langošmi z Kvetoslavova rozvíril na Slovensku veľkú diskusiu o tom, ako fungujú kontroly a pokuty pre podnikateľov. To, čo sa na prvý pohľad zdalo ako obyčajná chyba pri kontrole, dnes mnohí označujú za dôkaz vážneho problému v zákonoch.
Podnikatelia upozorňujú, že podobné situácie sa môžu opakovať aj v budúcnosti, pretože systém je nastavený príliš prísne a často nerozlišuje medzi úmyselným porušením pravidiel a obyčajnou administratívnou chybou.
Združenie podnikateľov Slovenska tvrdí, že problém nevznikol len zlyhaním jednotlivých kontrolórov. Podľa nich je jadro problému priamo v legislatíve, ktorá dáva finančným kontrolám veľmi malé možnosti posudzovať konkrétne okolnosti prípadu. Ak dôjde k chybe, zákon podľa podnikateľov automaticky počíta s pokutou, bez ohľadu na to, či išlo o vážne porušenie pravidiel alebo len drobný nedostatok.
Ako uviedol zdroj podnikajte.sk., podnikatelia pritom tvrdia, že na riziká upozorňovali už počas prípravy zákona o evidencii tržieb. V rámci pripomienkového konania sa snažili presadiť miernejší a flexibilnejší prístup, no veľká časť ich návrhov nebola prijatá. Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík upozornil, že štát nebral ich výhrady dostatočne vážne. Presne pomenoval aj problém, ktorý dnes podľa nich vidí celé Slovensko: „Štát zmietol zo stola približne polovicu zásadných pripomienok podnikateľského sektora, vrátane tých, ktoré by obmedzili automatické trestanie za formálne a administratívne nedostatky.”
Automatické pokuty vyvolávajú kritiku
Podnikatelia upozorňujú najmä na to, že súčasný systém neumožňuje dostatočne posudzovať závažnosť konkrétneho pochybenia. Kontrolóri podľa nich často nemajú priestor rozhodnúť sa individuálne a musia postupovať striktne podľa zákona.
Kritika smeruje hlavne na tieto oblasti:
- automatické udeľovanie pokút aj pri drobných chybách,
- chýbajúca možnosť upozornenia pri prvom pochybení,
- rovnaký meter na malé administratívne chyby aj vážne porušenia pravidiel,
- nedostatočné zohľadnenie reálnej praxe podnikateľov.
Podľa zástupcov podnikateľov by mal existovať systém takzvanej druhej šance. V praxi by to znamenalo, že pri prvom menej závažnom pochybení by podnikateľ dostal upozornenie a čas na opravu chyby namiesto okamžitej finančnej sankcie.
Združenie podnikateľov Slovenska zároveň pripomína, že podobné prípady sa na Slovensku už stali aj v minulosti. Spomínajú napríklad situáciu z roku 2020, keď Slovenská obchodná inšpekcia udelila vysokú pokutu za chýbajúce označenie turistickej obuvi. Aj vtedy verejnosť kritizovala neprimeranosť sankcie a následne prišlo k úpravám pravidiel. Kontroly sa začali viac orientovať na prevenciu a možnosť nápravy namiesto okamžitého trestania.
Podnikatelia žiadajú systémové zmeny
Aktuálna kauza opäť otvorila otázku, ako by mali kontroly fungovať v budúcnosti. Podnikatelia tvrdia, že nestačí len znížiť výšku pokút. Podľa nich je potrebné zmeniť celý princíp fungovania systému.
Združenie podnikateľov Slovenska presadzuje, aby sa sankcie viac odvíjali od závažnosti priestupku. Rozdiel by mal byť medzi úmyselným krátením daní a obyčajnou administratívnou chybou bez reálneho dopadu na štátne financie. Podľa podnikateľov by kontrolóri mali mať možnosť posúdiť situáciu individuálne a v odôvodnených prípadoch pokutu vôbec neudeliť.
Diskusia sa rozšírila aj na tému korupcie. Štát argumentuje, že ak by kontrolóri mohli rozhodovať voľnejšie, mohlo by to vytvárať priestor na nečestné správanie. Podnikatelia však tento argument odmietajú. Tvrdia, že boj proti korupcii sa nemá riešiť automatickým trestaním každého pochybenia bez ohľadu na okolnosti.
Podľa podnikateľských organizácií totiž dnešný systém vytvára veľký tlak najmä na malé prevádzky a živnostníkov, ktorí často fungujú s minimálnymi rezervami. Aj relatívne nižšia pokuta môže byť pre menšie podnikanie veľkým zásahom do fungovania firmy.
Zároveň upozorňujú, že legislatíva by mala viac vychádzať zo skúseností ľudí z praxe. Práve podnikatelia podľa nich najlepšie vedia, aké situácie v každodennom fungovaní vznikajú a kde môže dochádzať k neúmyselným chybám.
Kauza „Langoš“ tak podľa mnohých nie je len príbehom jednej pokuty. Stala sa symbolom širšieho problému, na ktorý podnikateľský sektor upozorňuje už dlhé roky. Diskusia o zmenách zákona sa síce už začala, no podnikatelia varujú, že bez skutočnej systémovej úpravy sa podobné prípady môžu opäť opakovať.
