Väčšina ľudí venuje pozornosť svojej hmotnosti, krvnému tlaku či výsledkom krvných testov. Existuje však ešte jeden ukazovateľ, ktorý odborníci považujú za mimoriadne dôležitý a ktorý si môže skontrolovať prakticky každý bez špeciálneho vybavenia. Ide o rýchlosť chôdze.
To, akým tempom človek kráča, totiž nemusí vypovedať len o jeho fyzickej kondícii. Stále viac výskumov naznačuje, že tempo chôdze dokáže odhaliť stav srdca, ciev, svalov, nervového systému a dokonca aj predpovedať zdravotný stav v budúcnosti. Niektorí odborníci hovoria o rýchlosti chôdze ako o jednom z najjednoduchších testov, ktoré môžu upozorniť na problémy skôr, než sa objavia prvé príznaky ochorenia.
Tempo chôdze môže súvisieť aj s dĺžkou života
Vedci sa v posledných rokoch intenzívne venujú skúmaniu súvislostí medzi pohybom a zdravím. Výsledky viacerých štúdií ukázali, že ľudia, ktorí sa pohybujú svižnejším tempom, sa vo všeobecnosti tešia lepšiemu zdraviu a nižšiemu riziku predčasného úmrtia, píše portál Vosveteit.sk.
Jedna z rozsiahlych analýz dokonca naznačila, že osoby s rýchlejšou chôdzou mali výrazne nižšie riziko úmrtia na rôzne ochorenia v porovnaní s ľuďmi, ktorí sa pohybovali pomaly. Rozdiely boli natoľko výrazné, že odborníci začali rýchlosť chôdze vnímať ako jeden z významných ukazovateľov celkovej vitality organizmu. Hoci samotná rýchlosť chôdze nedokáže určiť diagnózu, môže slúžiť ako varovný signál, že sa v tele niečo mení.
Ako rýchlo by ste mali chodiť podľa veku?
Odborníci pracujú s orientačnými hodnotami, ktoré ukazujú, aké tempo je považované za bežné a zdravé v jednotlivých vekových kategóriách. Pri meraniach sa často používa vzdialenosť jednej míle, teda približne 1,6 kilometra.
Ľudia vo veku od 20 do 30 rokov by mali túto vzdialenosť zvládnuť približne za 13 až 19 minút. Ide o tempo, ktoré zodpovedá rýchlosti okolo 7 kilometrov za hodinu.
Po štyridsiatke sa prirodzene očakáva mierne spomalenie a za bežný čas sa považuje približne 14 až 16 minút.
Vo veku okolo 50 rokov sa orientačné hodnoty pohybujú medzi 15 až 17 minútami.
Ľudia po šesťdesiatke by mali zvládnuť rovnakú vzdialenosť približne za 16 až 18 minút.
Po sedemdesiatom roku života sa za primerané tempo považuje približne 20 minút na 1,6 kilometra.
Tieto údaje však nemožno chápať ako prísne normy. Každý človek je iný a výsledok ovplyvňuje zdravotný stav, telesná hmotnosť, fyzická aktivita či genetické predispozície. Dôležitejšie než porovnávanie s tabuľkami je sledovať, či sa vlastné tempo postupne nezhoršuje.
Telo často vyšle varovanie skôr, než sa objavia problémy
Zaujímavé je, že zmeny v rýchlosti chôdze sa môžu objaviť skôr, než človek pocíti prvé zdravotné ťažkosti. Spomalenie tempa býva niekedy jedným z prvých príznakov zhoršujúcej sa fyzickej kondície.
Môže signalizovať úbytok svalovej hmoty, problémy s pohybovým aparátom, oslabenie srdca, zhoršenú činnosť pľúc alebo začínajúce neurologické ochorenia. Niektoré výskumy dokonca naznačujú, že výrazné spomalenie chôdze môže súvisieť aj s vyšším rizikom rozvoja demencie a ďalších porúch mozgových funkcií.
Práve preto sa lekári čoraz častejšie zaujímajú aj o to, ako sa pacient pohybuje v bežnom živote.
Chôdza ako „šiesty životný ukazovateľ“
V zdravotníckych kruhoch sa začína objavovať označenie rýchlosti chôdze ako takzvaného šiesteho vitálneho znaku. Tradične medzi základné ukazovatele patrí telesná teplota, krvný tlak, pulz, dýchanie a nasýtenie krvi kyslíkom. Niektorí odborníci však tvrdia, že práve chôdza dokáže poskytnúť unikátny pohľad na celkový stav organizmu.
Dôvod je jednoduchý. Chôdza zapája prakticky celé telo naraz. Vyžaduje správnu činnosť svalov, kĺbov, srdca, pľúc aj mozgu. Ak niektorý z týchto systémov začína zlyhávať, často sa to prejaví práve spomalením pohybu.
Rýchlejšia chôdza prospieva srdcu aj mozgu
Pravidelná svižná chôdza patrí medzi najjednoduchšie a zároveň najúčinnejšie formy pohybu. Pomáha znižovať krvný tlak, zlepšuje činnosť srdca, podporuje krvný obeh a prispieva k lepšej kontrole hladiny cukru v krvi.
Výskumy zároveň ukazujú, že aktívni ľudia majú nižšie riziko vzniku cukrovky 2. typu, srdcovocievnych ochorení či mozgovej príhody. Pozitívny vplyv sa prejavuje aj na psychickom zdraví, kvalite spánku a celkovej vitalite.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
