Reálne bezpečnostné sledovanie ukázalo vyšší výskyt myokarditídy a perikarditídy najmä po druhej dávke.
Pri vakcíne BNT162b2 od spoločností Pfizer a BioNTech išlo približne o 12,6 prípadu na milión dávok.
Pri vakcíne mRNA-1273 od spoločnosti Moderna bola frekvencia približne 35,6 prípadu na milión dávok.
Zvýšené riziko sa týkalo predovšetkým chlapcov a mladých mužov vo veku od 12 do 19 rokov.
Autori však upozornili na zásadný kontext: pravdepodobnosť vzniku myokarditídy alebo perikarditídy po očkovaní bola výrazne nižšia než riziko po infekcii vírusom SARS-CoV-2.
Práve porovnanie s následkami samotného ochorenia je podľa vedcov nevyhnutné pri hodnotení prínosov a rizík vakcíny.
Anafylaxia bola veľmi zriedkavá
Medzi ďalšie sledované komplikácie patrila anafylaxia, teda závažná alergická reakcia.
Pri vakcíne Pfizer sa jej riziko pohybovalo približne na úrovni 4,7 prípadu na milión dávok.
V širšom porovnaní bezpečnosti vakcín proti COVID-19 sa uvádza aj Guillainov-Barrého syndróm s frekvenciou 38 prípadov na milión dávok vakcíny AstraZeneca. Tá však nie je založená na technológii mRNA.
Vedci dospeli k záveru, že vážne vedľajšie účinky mRNA vakcín zostávajú mimoriadne zriedkavé a ochrana pred vážnym priebehom, hospitalizáciou a úmrtím nad nimi jednoznačne prevažuje.
mRNA nevstupuje do bunkového jadra ani nemení DNA
Analýza sa venuje aj pretrvávajúcim nepravdivým tvrdeniam o spôsobe fungovania mRNA vakcín.
Vakcína doručí do ľudských buniek dočasnú genetickú inštrukciu. Na jej základe bunka vytvorí neškodnú časť vírusového proteínu, s ktorou sa imunitný systém naučí pracovať.
Imunita tak získa schopnosť rozpoznať skutočný vírus a pri stretnutí s ním reagovať rýchlejšie.
mRNA je uložená v lipidových nanočasticiach, teda drobných tukových obaloch, ktoré jej pomáhajú dostať sa do bunky. Na vývoji tohto spôsobu doručovania sa podieľali aj výskumníci z University of British Columbia.
mRNA však nevstupuje do bunkového jadra, kde sa nachádza DNA. Genetickú informáciu človeka preto nemení.
Po odovzdaní pokynu sa mRNA aj lipidové nanočastice rýchlo rozložia a organizmus ich odstráni.
Prvé mRNA vakcíny schválené americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv boli uvedené počas pandémie COVID-19.
Ich rýchly vývoj však neznamenal, že by vedci začínali bez predchádzajúcich poznatkov. Nadväzoval na desaťročia výskumu mRNA, imunológie a lipidových nanočastíc.
Pripravená technologická platforma umožnila rýchlejšie navrhnutie vakcíny, klinické testovanie, rozšírenie výroby a následnú distribúciu vo veľkom rozsahu.
Podľa Dr. Blakney pandémie ukázala, čo možno dosiahnuť rýchlou vedeckou spoluprácou. „Naša komplexná analýza prináša presvedčivé dôkazy, že schválené mRNA vakcíny sú bezpečné a vysoko účinné. Počas pandémie COVID-19 ukázali, čo môže priniesť rýchla spolupráca založená na vede, keď poskytli bezpečnú a účinnú ochranu v bezprecedentnom rozsahu,“ uviedla pre UBC.
Za kľúčové poučenia nepovažuje iba rýchlosť výroby, ale aj zdieľanie bezpečnostných údajov, dôsledné sledovanie v bežnej praxi a jasné vysvetľovanie princípu nových typov vakcín.
Dôvera sa nedá budovať zľahčovaním otázok
Autori zdôrazňujú, že komunikácia o vakcínach musí zostať otvorená a transparentná.
Podľa spoluautora Dr. Manisha Sadaranganiho, profesora pediatrie na University of British Columbia a riaditeľa Vaccine Evaluation Center v BC Children’s Hospital Research Institute, treba verejnosti jasne vysvetľovať bezpečnostné údaje aj spôsob testovania.
„Pri každej novej vakcíne alebo lieku je dôležité zrozumiteľne a transparentne komunikovať bezpečnostné dáta a dôsledné testovanie, ktoré podporuje ich používanie,“ uviedol.
Takýto prístup považuje za nevyhnutný na udržanie dôvery verejnosti, potláčanie dezinformácií a podporu informovaného rozhodovania o očkovaní.
Výskumníci zároveň nepovažujú za správne obavy verejnosti jednoducho odmietať. Váhavosť voči očkovaniu by mala byť podľa nich riešená dostupnými, dôveryhodnými a vedecky podloženými informáciami.
„Ľudia by mali mať možnosť klásť otázky o svojom zdraví aj o tom, čo prijímajú do svojho tela,“ povedala Blakney. „Naším cieľom je poskytnúť jasné a dôveryhodné dôkazy, ktoré budú podkladom pre tieto rozhovory a rozhodnutia,“ dodala.
Ďalším cieľom sú chrípka a RSV
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
