Význam mRNA technológie sa podľa analýzy nekončí pri COVID-19.
Výskumné tímy pracujú na vakcínach proti:
- chrípke,
- respiračnému syncyciálnemu vírusu,
- ďalším infekčným ochoreniam.
Spoločná platforma umožňuje upravovať genetickú inštrukciu podľa nového cieľa rýchlejšie než pri viacerých tradičných typoch vakcín.
Výrobný proces je zároveň škálovateľný a prísne kontrolovaný, aby sa zabezpečila čistota a funkčnosť RNA.
Technológia môže pomôcť aj pri rakovine
Jednou z najperspektívnejších oblastí sú personalizované vakcíny proti nádorovým ochoreniam.
Tie by mohli byť prispôsobené konkrétnemu pacientovi a vlastnostiam jeho nádoru. Úlohou by bolo naučiť imunitný systém identifikovať špecifické znaky rakovinových buniek a cielene proti nim zasiahnuť.
Okrem onkologických vakcín sa skúmajú ďalšie terapie založené na RNA vrátane možností využitia pri autoimunitných ochoreniach.
„Teraz ide najmä o to, čo príde ďalej,“ povedala Blakney. „Vidíme, že rovnaká platforma sa uplatňuje pri liečbe rakoviny aj ďalších ochorení. Pochopenie toho, ako tieto vakcíny fungujú a prečo sú bezpečné, pomáha vytvárať dôveru v ďalšiu generáciu liekov,“ doplnila.
Nové varianty si vyžadujú ďalšie úpravy
Jednou z výhod mRNA platformy je rýchla prispôsobiteľnosť. Keď sa objaví nový variant vírusu alebo úplne nový infekčný cieľ, vedci môžu zmeniť genetickú inštrukciu bez potreby vyvíjať celý výrobný systém od začiatku.
Táto flexibilita však neznamená, že účinnosť zostáva automaticky rovnaká. Vírusy sa ďalej vyvíjajú a nové varianty môžu znížiť ochranu pôvodných prípravkov.
Práve preto je potrebné vakcíny priebežne aktualizovať a sledovať ich účinnosť pri meniacej sa epidemiologickej situácii.
Autori zdôrazňujú význam dlhodobého sledovania aj po schválení a uvedení vakcíny do praxe.
Klinické skúšania dokážu odhaliť časté a významné riziká, no veľmi zriedkavé vedľajšie účinky sa môžu ukázať až po podaní miliónov dávok.
Preto treba zaznamenávať a vyhodnocovať všetky podozrenia na nežiaduce udalosti bez ohľadu na ich nízku frekvenciu.
Niektoré signály môžu byť v observačných štúdiách z reálneho sveta prehliadnuté alebo nesprávne interpretované. Na druhej strane časová súvislosť medzi očkovaním a zdravotnou komplikáciou ešte automaticky nedokazuje, že ju vakcína spôsobila.
Dôsledné monitorovanie musí preto porovnávať výskyt udalostí po očkovaní s ich prirodzeným výskytom v bežnej populácii.
Výsledky sa môžu medzi krajinami líšiť
Analýza čerpala údaje z mnohých krajín, zdravotných systémov a očkovacích programov.
Autori preto upozornili, že jednotlivé výsledky sa môžu líšiť podľa:
- populácie,
- vekového zloženia,
- zdravotného stavu ľudí,
- konkrétneho vakcinačného produktu,
- dávkovacej schémy,
- spôsobu zbierania bezpečnostných údajov,
- cirkulujúcich variantov.
Tieto rozdiely nevyvracajú celkové závery, no ukazujú, že údaje nemožno bez ďalšieho automaticky prenášať na každú krajinu a skupinu obyvateľstva.
Skladovanie pri vyšších teplotách môže znížiť náklady
Prvé mRNA vakcíny si vyžadovali náročný chladiaci reťazec a špecializované mraziace zariadenia.
To komplikovalo dopravu do odľahlých regiónov a krajín s nedostatočnou infraštruktúrou.
Novšie formulácie však umožňujú skladovanie pri vyšších teplotách, čo predlžuje trvanlivosť, znižuje náklady a rozširuje možnosti distribúcie.
Perspektívnou cestou je aj lyofilizácia, teda sušenie mrazom. Tá môže znížiť závislosť od extrémne nízkych teplôt, urýchliť dopravu a obmedziť množstvo nepoužitých dávok.
Hoci sa mRNA vakcíny ukázali ako účinné, ich globálne využívanie bolo nerovnomerné.
Rozdiely vznikali pre obmedzené výrobné kapacity, vysoké náklady, logistické problémy, nedôveru voči zdravotným systémom aj dezinformácie.
Autori preto požadujú investície do výroby v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.
Spoluautor Dr. Robin Shattock z Imperial College London zdôraznil potrebu technologického transferu, miestnej produkcie a kvalitných regulačných systémov.
„Rozšírenie výrobných kapacít a zabezpečenie spravodlivého prístupu v krajinách s nízkymi a strednými príjmami je nevyhnutné, ak majú mRNA vakcíny naplniť svoj potenciál globálneho verejného statku,“ uviedol.
„Investíciami do transferu technológií, miestnej výroby a spoľahlivých regulačných systémov môžeme skrátiť dodávateľské reťazce, znížiť náklady a zabezpečiť, aby ľudia na celom svete mali prospech z bezpečných a účinných vakcín aj mimo pandemických období,“ dodal.
mRNA technológia môže zmeniť ďalšie oblasti medicíny
Dr. Sadarangani vidí v platforme nástroj, ktorý už zmenil spôsob reakcie na globálne zdravotné hrozby.
„Keďže svet bude aj naďalej čeliť meniacim sa infekčným hrozbám, naša analýza zdôrazňuje potrebu pokračujúcich inovácií, dôsledného sledovania a skutočnej globálnej spolupráce, aby sme naplno využili potenciál tejto prelomovej technológie zachraňovať životy,“ povedal.
„mRNA vakcíny už zmenili spôsob, akým reagujeme na nové ochorenia. Pri pokračujúcich inováciách, dôslednom bezpečnostnom monitorovaní a záväzku spravodlivého prístupu môžu zohrať významnú úlohu v prevencii ochorení a zlepšovaní zdravia,“ doplnil.
Výsledok globálneho prehľadu je tak priaznivý, no nie nekritický. Schválené mRNA vakcíny preukázali vysokú účinnosť, závažné vedľajšie účinky zostali zriedkavé a ich prínosy výrazne prevážili identifikované riziká. Zároveň však musia pokračovať dlhodobé bezpečnostné kontroly, otvorená komunikácia a výskum nových možností využitia.
