Zdravá výživa je jedným zo základných pilierov prevencie civilizačných ochorení. Napriek tomu tvoria významnú časť jedálnička mnohých ľudí takzvané ultraspracované potraviny, ktoré odborníci dlhodobo spájajú s vyšším rizikom obezity, cukrovky 2. typu, srdcovo-cievnych ochorení či niektorých druhov rakoviny.
Britská nutričná poradkyňa Rhiannon Lambertová v rozhovore pre portál Express uviedla niekoľko produktov, ktorým sa vo vlastnom stravovaní vyhýba. Mnohé z nich pritom patria medzi bežné súčasti domácností a spotrebitelia ich často nepovažujú za problematické.
Kameňom úrazu sladené limonády
Na zozname sa ocitli najmä kolové a ďalšie sladené sýtené nápoje. Podľa Lambertovej neponúkajú telu prakticky žiadne významné živiny, no obsahujú veľké množstvo cukru a kalórií.
Podobné odporúčania vydáva aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá dlhodobo upozorňuje na súvislosť medzi nadmernou konzumáciou sladených nápojov a rastúcim výskytom obezity. WHO odporúča obmedziť príjem voľných cukrov na menej než 10 percent denného energetického príjmu, ideálne dokonca pod päť percent.
Viaceré štúdie publikované v odborných časopisoch navyše ukázali, že pravidelná konzumácia sladených nápojov môže zvyšovať riziko vzniku cukrovky 2. typu a metabolických ochorení.
Energetické nápoje pod drobnohľadom
Ďalšou skupinou výrobkov, ktorým sa odborníčka vyhýba, sú energetické nápoje. Tie často obsahujú vysoké dávky kofeínu, cukru, umelých sladidiel a rôznych prídavných látok.
Najväčšie obavy vyvoláva ich konzumácia u detí a dospievajúcich. Podľa Európsky úrad pre bezpečnosť potravín môžu vysoké dávky kofeínu spôsobovať nervozitu, poruchy spánku, búšenie srdca či zvýšený krvný tlak. Niektoré krajiny dokonca zaviedli vekové obmedzenia na ich predaj.
Pozor aj na omáčky a dochucovadlá
Za menej nápadný zdroj cukru odborníci považujú rôzne priemyselne vyrábané omáčky. Lambertová upozorňuje najmä na kečup a BBQ omáčky, ktoré môžu obsahovať prekvapivo vysoké množstvo pridaného cukru.
Napríklad jedna polievková lyžica kečupu môže obsahovať približne štyri gramy cukru. Pri pravidelnej konzumácii sa tak jeho príjem môže rýchlo zvyšovať bez toho, aby si to človek uvedomoval. Nutriční špecialisti preto odporúčajú sledovať zloženie výrobkov a uprednostňovať produkty s nižším obsahom cukru alebo si pripravovať domáce alternatívy z čerstvých paradajok, byliniek a korenín.
Spracované mäso
Medzi potraviny, ktoré odborníčka vo svojej domácnosti nekupuje, patria aj klobásy, slanina či ďalšie spracované mäsové výrobky. Práve táto skupina potravín je už niekoľko rokov predmetom intenzívneho výskumu. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), ktorá pôsobí pod WHO, zaradila spracované mäso do skupiny 1 karcinogénov. To znamená, že existujú dostatočné dôkazy o jeho súvislosti so zvýšeným rizikom vzniku kolorektálneho karcinómu.
Odborníci však upozorňujú, že toto zaradenie neznamená, že klobásy alebo slanina sú rovnako nebezpečné ako fajčenie. Označuje len silu vedeckých dôkazov o existencii rizika, nie jeho veľkosť. Podľa odporúčaní mnohých zdravotníckych organizácií by mala byť konzumácia spracovaného mäsa skôr príležitostná než každodenná.
Čo hovoria najnovšie výskumy o ultraspracovaných potravinách?
V posledných rokoch pribudlo viacero rozsiahlych štúdií, ktoré upozorňujú na možné zdravotné riziká spojené s vysokým podielom ultraspracovaných potravín v jedálničku. Výskumníci zistili súvislosť medzi ich pravidelnou konzumáciou a vyšším výskytom obezity, depresie, kardiovaskulárnych ochorení či predčasných úmrtí.
Experti však zároveň zdôrazňujú, že nie všetky spracované potraviny sú automaticky škodlivé. Rozhodujúce je celkové zloženie jedálnička, množstvo prijímaných živín a pestrosť stravy.
Základom zostáva vyváženosť
Nutriční odborníci sa zhodujú, že úplné vyradenie všetkých ultraspracovaných výrobkov nie je pre väčšinu ľudí realistické. Dôležitejšie je sledovať ich množstvo a snažiť sa, aby základ jedálnička tvorili čerstvé potraviny, ovocie, zelenina, celozrnné výrobky, strukoviny, orechy a kvalitné zdroje bielkovín.
Aj malé zmeny, ako nahradenie sladených nápojov vodou, obmedzenie spracovaného mäsa alebo výber omáčok s nižším obsahom cukru, môžu podľa odborníkov v dlhodobom horizonte priniesť významné zdravotné benefity.
