Počas horúcich dní automaticky siahame po vode. Tá zostáva najpraktickejšou voľbou na bežné pitie, no štúdia ukázala, že niektoré nápoje dokážu udržať tekutiny v tele dlhšie. Prekvapivo dobre v porovnaní vyšlo mlieko.
Voda je základom pitného režimu a nič na tom nemení ani štúdia, ktorá porovnávala hydratačný účinok rôznych nápojov. Ako pripomenul portál Training & Conditioning, výskum z University of St Andrews v Škótsku ukázal, že nápoje s menším množstvom cukru, tuku alebo bielkovín môžu pomôcť udržať hydratáciu dlhšie než čistá voda.
Najviac pozornosti v tejto súvislosti púta mlieko. Podľa vedcov môže byť hydratačne účinnejšie než obyčajná voda, pretože obsahuje laktózu, bielkoviny, tuky a minerálne látky. Tie spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka a tekutina sa tak v tele udrží dlhší čas.
Výsledky výskumu boli publikované v odbornom časopise American Journal of Clinical Nutrition. Vedci porovnávali 13 bežne dostupných nápojov a sledovali, ako ovplyvňujú vylučovanie moču a rovnováhu tekutín v tele.
Prečo mlieko vyšlo tak dobre?
Mlieko nie je len voda s chuťou. Obsahuje prirodzený cukor laktózu, bielkoviny a v prípade plnotučného mlieka aj tuk. Práve táto kombinácia spomaľuje odchod tekutiny zo žalúdka a predlžuje čas, počas ktorého telo tekutiny využíva.
Dôležité sú aj minerálne látky. Mlieko obsahuje napríklad vápnik, draslík, sodík a horčík. Sodík pomáha zadržiavať vodu v organizme a môže znižovať straty tekutín močom.
To je dôvod, prečo sa mlieko často spomína aj ako nápoj po fyzickej aktivite. Okrem tekutín dodáva aj bielkoviny a sacharidy, ktoré môžu pomôcť pri regenerácii po tréningu.
Neznamená to, že máte prestať piť vodu
Výsledok štúdie však netreba chápať tak, že voda je zlou voľbou. Na bežné každodenné pitie zostáva najjednoduchším a najpraktickejším nápojom. Nemá kalórie, cukor ani tuk a dá sa piť priebežne počas celého dňa.
Mlieko môže byť zaujímavé najmä v situáciách, keď človek potrebuje doplniť tekutiny a zároveň aj živiny. Typicky po športe, fyzickej práci alebo vtedy, keď nemá možnosť piť veľmi často.
Vedci zo škótskej University of Stirling, ktorá sa na výskume podieľala, uviedli, že mlieko alebo rehydratačný roztok pomohli ľuďom udržať viac prijatej tekutiny počas sledovaného obdobia a zostať hydratovanými dlhšie.
Čo teda piť počas horúčav?
Počas horúcich dní je najdôležitejšie piť pravidelne a nečakať až na silný pocit smädu. Voda zostáva najlepším základom pitného režimu, najmä pri bežnom fungovaní počas dňa.
Ak však človek športuje, pracuje vonku alebo sa výrazne potí, môže pomôcť aj nápoj, ktorý doplní minerály. Nemusí ísť vždy iba o športový nápoj z obchodu. Pre niektorých ľudí môže po výkone dobre poslúžiť aj mlieko, prípadne čokoládové mlieko, ktoré obsahuje sacharidy aj bielkoviny.
Najdôležitejšie je nenechať sa zmiasť jednoduchým záverom, že mlieko je lepšie ako voda. Správnejšie je povedať, že mlieko môže v niektorých situáciách udržať hydratáciu dlhšie. Voda však zostáva najjednoduchší a najvhodnejší nápoj na každodenný pitný režim.
Ako sa chrániť pred kolapsom aj dehydratáciou?
Teplé letné dni sú pre mnohých príjemné, no ak teploty vystúpia do extrémnych hodnôt, situácia sa rýchlo mení. Počas vĺn horúčav pribúda ľudí, ktorí končia s kolapsmi, vyčerpaním či vážnymi zdravotnými problémami spôsobenými prehriatím organizmu.
Najčastejšími komplikáciami sú:
- dehydratácia,
- prehriatie organizmu,
- vyčerpanie z tepla,
- úpal,
- zhoršenie srdcovo-cievnych a respiračných ochorení.
Organizmus podľa portálu Kazidomi totiž pri vysokých teplotách pracuje pod výrazne väčšou záťažou a bez dostatočného ochladzovania či dopĺňania tekutín sa riziko zdravotných problémov rýchlo zvyšuje.
Extrémne teploty môžu potrápiť každého, no niektoré skupiny obyvateľov sú podstatne zraniteľnejšie.
Najvyššie riziko predstavujú horúčavy pre seniorov vo veku nad 65 rokov, deti do piatich rokov, ľudí s ochoreniami srdca, pľúc, obličiek alebo cukrovkou, pacientov s demenciou, Parkinsonovou chorobou či psychickými ochoreniami, osoby s obmedzenou pohyblivosťou,
ľudí užívajúcich viacero liekov, osoby trpiace dehydratáciou napríklad po hnačkách alebo vracaní, ľudí bez domova, pracovníkov vykonávajúcich fyzicky náročnú prácu, športovcov a všetkých, ktorí trávia dlhý čas na priamom slnku.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia aj ľudia žijúci osamelo, ktorí nemusia mať dostatok síl alebo možností postarať sa o seba počas extrémnych horúčav.
Smäd prichádza neskoro
Jednou z najčastejších chýb je čakanie na pocit smädu. Ten totiž signalizuje, že organizmus už začína byť mierne dehydrovaný.
Odborníci odporúčajú piť pravidelne počas celého dňa, ideálne po menších dávkach. Dospelý človek počas horúčav často potrebuje najmenej dva až tri litre tekutín denne, pri fyzickej aktivite alebo práci na slnku však môže byť potrebný ešte vyšší príjem.
Praktickým riešením môže byť fľaša s vodou, ktorú máte stále na očiach, alebo nastavenie pripomienky v mobile, aby ste sa každú hodinu napili.
Najlepším nápojom zostáva čistá pitná voda, no hydratáciu možno podporiť aj ďalšími vhodnými potravinami a nápojmi.
Dobrou voľbou sú:
- voda ochutená citrónom, mätou alebo uhorkou,
- nesladené bylinkové čaje podávané vychladené,
- minerálne vody,
- studené zeleninové polievky vrátane gazpacha,
- ovocie a zelenina s vysokým obsahom vody.
Viac než 90 percent vody obsahujú napríklad uhorky, paradajky, šalát, cuketa, zeler, melón, vodný melón, jahody či pomaranče. Práve tieto potraviny pomáhajú organizmu dopĺňať tekutiny aj dôležité minerály.
Vysoké teploty znamenajú intenzívnejšie potenie. Spolu s vodou však telo prichádza aj o sodík, draslík či horčík.
Pri dlhšom pobyte na slnku, fyzickej práci alebo športovaní preto môže byť vhodné doplniť elektrolyty, ktoré pomáhajú obnovovať minerálnu rovnováhu organizmu. Ich nedostatok môže viesť k únave, svalovým kŕčom či bolestiam hlavy.
Pozor na jedlá a nápoje, ktoré organizmus vysušujú
Nie všetko, čo pijeme alebo jeme, pomáha hydratácii.
Odborníci odporúčajú obmedziť:
- alkohol,
- kávu,
- čierny čaj,
- sladené nápoje,
- silne spracované potraviny,
- presolené jedlá,
- instantné výrobky a polotovary.
Tieto produkty môžu podporovať stratu tekutín alebo zvyšovať nároky organizmu na ich dopĺňanie.
Ochladzujte nielen telo, ale aj domácnosť
Počas tropických dní je vhodné obmedziť pobyt na priamom slnku, najmä medzi 11.00 a 15.00 hodinou.
Ak musíte ísť von, odporúča sa:
- zdržiavať sa čo najviac v tieni,
- nosiť ľahké a svetlé oblečenie,
- používať pokrývku hlavy,
- chrániť pokožku opaľovacím krémom,
- vyhnúť sa fyzicky náročným aktivitám.
Pomôcť môže aj vlažná sprcha alebo ochladenie pokožky studenou vodou.
Dôležité je myslieť aj na vnútorné priestory. Počas dňa je vhodné zatvárať okná, žalúzie či závesy a vetrať až večer alebo nadránom, keď sa vonkajší vzduch ochladí. Ventilátory sú účinné najmä vtedy, ak teplota v miestnosti nepresiahne približne 35 stupňov Celzia.
Prvé príznaky dehydratácie netreba ignorovať
Organizmus zvyčajne upozorní na nedostatok tekutín ešte pred vznikom vážnych komplikácií.
Varovnými signálmi sú:
- výrazná únava,
- sucho v ústach,
- tmavý moč,
- závraty,
- bolesti hlavy,
- pocit prehriatia.
U detí, seniorov a chronicky chorých sa tieto príznaky môžu objaviť rýchlejšie, preto je prevencia mimoriadne dôležitá.
Počas horúčav by sme nemali zabúdať na ľudí, ktorí si sami nemusia vedieť pomôcť. Pravidelne skontrolujte starších príbuzných, osamelo žijúcich susedov alebo osoby s chronickými ochoreniami.
Dôležité je tiež sledovať teplotu v miestnostiach, kde trávia čas alebo spia, a zabezpečiť im dostatok tekutín aj primerané ochladenie.
Úspešná ochrana pred extrémnym teplom nespočíva iba vo zvýšenom pitnom režime. Rovnako dôležitá je vhodná strava, dopĺňanie minerálov, obmedzenie pobytu na slnku, ochladzovanie organizmu a včasné rozpoznanie prvých príznakov dehydratácie.
Niekoľko jednoduchých opatrení môže výrazne znížiť riziko zdravotných komplikácií a pomôcť zvládnuť aj mimoriadne horúce letné dni bezpečnejšie.
