Kým v mnohých krajinách sveta pribúdajú moderné vysokorýchlostné železnice, na Slovensku napreduje výstavba dopravnej infraštruktúry len veľmi pomaly a za vysoké náklady. Tento stav má síce viacero príčin, no niektoré z nich sú objektívne a často nečakané. Celkové náklady na 56 stavebných objektov dosahujú približne 369 miliónov eur bez DPH.
Tempo budovania ciest a železníc na Slovensku je dlhodobo kritizované. Dodnes chýba plnohodnotné diaľničné spojenie medzi dvoma najväčšími mestami a stav železničnej siete je často označovaný za nevyhovujúci. Modernizácia postupuje pomaly a zároveň patrí k finančne náročným. Zatiaľ čo u nás sa ročne postavia len jednotlivé úseky, napríklad v Poľsku ide o stovky kilometrov. V mnohých európskych krajinách sú bežné rýchlosti vlakov nad 200 km/h, zatiaľ čo na Slovensku je maximum približne 160 km/h. Informuje o tom Nový Čas.
Nečakané komplikácie pod zemou
Výstavbu však nebrzdí len systém či financovanie, ale aj nepredvídateľné objavy. Pri razení železničného tunela Španí Háj medzi Gánovcami a Vydrníkom sa objavili prekážky, ktoré projekt výrazne spomalili. „Keď sme v minulom roku prebrali stavbu, postupne sme zisťovali, že v línii razeného tunela sú staré banské diela, o ktorých sme netušili. Už viac ako rok nás zdržal v oblasti Gánoviec archeologický prieskum, ktorý sa zmenil na archeologický výskum, lebo sa tu našlo niekoľko zaujímavých starovekých a pravekých nálezísk,“ povedal riaditeľ stavby Vladimír Stanek (60).
Okrem archeologických nálezov sa ukázalo, že podzemie je výrazne narušené historickou ťažbou. Trasa tunela pretína staré banské priestory, čo si vyžiadalo detailný prieskum. „Teraz prišlo toto závažné nové zistenie o uránovom nálezisku,“ dodal riaditeľ Stanek zo Združenia pod Dubinou (združenie firiem TSS GRADE a Doprastav).
„Znamená to minimálne zdržanie pol roka. Je tu asi 1 400 metrov starých prieskumných štôlní a šácht. Líniu tunela v hĺbke asi 7 až 12 metrov pretínajú 2 šachty a súbežne pozdĺž tunela vo vzdialenosti 6 – 7 metrov v dĺžke 140 metrov vedie ďalšia šachta. Na ich prieskum sme museli povolať špeciálny tím banských záchranárov, ktorý ich zmapoval, zoskenoval a zhodnotil stav,“ povedal riaditeľ.
Radiácia zastavila práce
Najväčším problémom sa však ukázalo zvýšené rádioaktívne pozadie, na ktoré narazili počas razenia približne 720-metrového tunela. Práce museli byť okamžite prerušené a zaviedli sa prísne bezpečnostné opatrenia. „Výsledok je, že pre stabilizáciu tunela musíme všetky kolízne šachty vyplniť betónom. Ich objem je asi 1 000 metrov kubických, no betónu tam pôjde 4-krát viac. Predstavuje to okolo 500 domiešavačov, ktoré musíme navoziť. To však nie je všetko. Od prvej chvíle, ako sme zistili, že ide o nálezisko uránu, sme prešli do bezpečnostného režimu. Pracovníci boli vybavení osobnými dozimetrami a pri všetkej vyťaženej hornine sa merala radiácia,“ podotkol riaditeľ.
Po odhalení prítomnosti uránu museli stavbári zaviesť prísne kontrolné mechanizmy. Každý vyťažený materiál bol podrobený meraniam a v prípade zvýšených hodnôt bol uložený na špeciálne určené miesto. „Tá, u ktorej boli nejaké hodnoty namerané, bola uložená na špeciálnu skládku. Teraz čakáme na stanovisko JAVYS-u (Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, pozn. red.). Našťastie sú tie hodnoty podlimitné alebo na hranici limitu radiácie,“ dodal riaditeľ.
Napriek komplikáciám odborníci upozorňujú, že podobné situácie nie sú pri podzemných stavbách ničím neobvyklým. Skúsený tunelár Jozef Valko (70), ktorý má za sebou desaťročia práce v rôznych častiach Európy, nepovažuje tieto problémy za zásadné. Podľa neho ide skôr o bežné riziká spojené s razením tunelov, ktoré síce spomaľujú výstavbu, no patria k realite veľkých infraštruktúrnych projektov.
