Reprodukčná medicína sa za posledné roky posunula do úplne novej éry. To, čo ešte nedávno pripomínalo sci-fi filmy, sa dnes stáva realitou mnohých párov aj jednotlivcov túžiacich po dieťati. V moderných spermobankách si budúci rodičia už dávno nevyberajú darcu len podľa základných údajov. Rozhodujú detaily, ktoré môžu ovplyvniť budúci vzhľad, povahu či schopnosti dieťaťa. Najnovšie sa do popredia dostáva dokonca aj inteligencia.
V zahraničí čoraz viac rezonuje rozhodnutie jednej z najznámejších dánskych spermobánk, ktorá zaviedla prísnejšie pravidlá pre darcov spermií. Muži musia po novom absolvovať aj IQ testy a tí, ktorí nedosiahnu stanovenú hranicu inteligencie, sa do programu vôbec nedostanú. Dánsko pritom patrí medzi svetových lídrov v oblasti darcovstva spermií a spermie od tamojších darcov putujú do množstva krajín po celom svete, informuje portál tvnoviny.sk.
Pre mnohé páry, ktoré nemôžu mať deti prirodzenou cestou, je práve anonymný darca jedinou šancou na založenie rodiny. Výber preto často nepodceňujú a snažia sa nájsť človeka, ktorý sa bude čo najviac podobať budúcim rodičom. Reprodukčné centrá dnes ponúkajú široké spektrum parametrov: od výšky, farby vlasov a očí až po záľuby, temperament či športové schopnosti.
Embryologička Miriama Molčanová vysvetlila, že centrá si darcov detailne preverujú a vytvárajú si o nich vlastné hodnotenia aj poznámky na základe osobných pohovorov. Okrem vzhľadu a zdravotného stavu sa sleduje aj osobnosť, komunikácia či životný štýl darcu.
Na Slovensku však zatiaľ testovanie inteligencie medzi povinné kritériá nepatrí. Reprodukčné centrá u nás sa zameriavajú predovšetkým na vek, zdravotný stav a kvalitu spermií. Darcovia musia absolvovať genetické vyšetrenia, testy na infekčné a sexuálne prenosné ochorenia a viaceré odborné pohovory. V mnohých prípadoch sa zároveň vyžaduje minimálne stredoškolské vzdelanie.
Vedúci oddelenia molekulovej a biochemickej genetiky Univerzitnej nemocnice Bratislava Robert Petrovič upozornil, že inteligencia je do veľkej miery ovplyvnená genetikou, no významnú úlohu zohráva aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Podľa odborníkov približne polovicu predispozícií tvorí dedičnosť a druhú polovicu ovplyvňuje výchova, vzdelanie, životné podmienky či výživa.
„Pri dedení inteligencie je približne 50 % zložky genetickej. Polovicu zohráva teda to prostredie, vzdelanie a výživa. Všetko naokolo. Keď sa daruje napr. spermie, tak polovicu tej informácie dáva ten darca. Čím sú tí rodičia inteligentnejší, tak tým je aj väčšia pravdepodobnosť, že to dieťa bude mať vyššiu inteligenciu. Neplatí to samozrejme na 100%,“ hovorí Robert Petrovič, vedúci Oddelenia molekulovej a biochemickej genetiky, UNB.
Genetici prirovnávajú dedenie inteligencie napríklad k výške rodičov. Ak sú obaja rodičia nižšieho vzrastu, pravdepodobnosť vysokého dieťaťa je menšia. Podobne to funguje aj pri intelektových predispozíciách. Vyššia inteligencia rodičov môže zvýšiť šancu, že dieťa bude mať dobré predpoklady na učenie a rozvoj schopností, nikdy však nejde o úplnú istotu.
Budúci rodičia dnes často kladú na darcov veľmi konkrétne požiadavky. Niektorí sa zaujímajú o športové aktivity, iní o umelecké nadanie či hudobný talent. Reprodukčné centrá evidujú aj neobvyklé preferencie týkajúce sa konkrétnych typov osobnosti, záujmov alebo životného štýlu. Čím viac kritérií si však klienti určia, tým náročnejšie je nájsť vhodného darcu a čakacia doba sa môže výrazne predĺžiť.
Celá téma zároveň vyvoláva aj etické otázky. Kritici upozorňujú, že príliš detailný výber darcov môže postupne vytvárať tlak na „dokonalosť“ detí a meniť pohľad spoločnosti na rodičovstvo. Odborníci však zdôrazňujú, že genetika nikdy nedokáže úplne určiť budúcnosť človeka. Charakter, schopnosti aj osobnosť sa totiž formujú počas celého života a významnú úlohu zohráva rodina, prostredie aj výchova.
