Deti po celom svete trávia čoraz viac času sedením a menej sa venujú pohybu. Odborníci upozorňujú, že tento trend môže negatívne ovplyvniť ich zdravie, psychiku aj kvalitu života v dospelosti. Najnovšie výskumy však zároveň ukazujú, že riešenia nemusia byť zložité. Viac pohybu počas dňa, menej času bez aktivity či väčšia podpora zo strany škôl a rodičov dokážu priniesť výrazné zlepšenia.
Vedci upozorňujú, že dnešná generácia detí je menej aktívna než v minulosti. Zvyšuje sa množstvo času stráveného pri obrazovkách, deti sa menej hýbu a zároveň rastie počet prípadov detskej obezity. Podľa odborných odhadov žije s obezitou približne jedno z desiatich detí a tínedžerov.
Za týmto vývojom stojí viac faktorov. Významnú úlohu zohráva nedostatok pohybu, sedavý spôsob života, stres, horšia kvalita stravy aj nižší záujem o športové aktivity.
Odborníci zároveň pripomínajú, že pohybové návyky vytvorené v detstve často pokračujú aj v dospelosti. Deti, ktoré sú aktívne v mladom veku, si omnoho častejšie zachovávajú pohyb aj v neskorších rokoch života.
Hodina pohybu denne stále zostáva cieľom
Odporúčania hovoria jasne – deti by sa mali hýbať aspoň 60 minút denne. Mnohé z nich sa však k tomuto času ani nepriblížia.
Dôsledky sa pritom môžu prejaviť až po rokoch. Dlhodobé štúdie ukazujú, že fyzická neaktivita v detstve súvisí s nižšou aktivitou aj v dospelosti, čo následne ovplyvňuje celkové zdravie.
Jedna z rozsiahlych štúdií sledovala viac ako 700 veteránov druhej svetovej vojny počas obdobia 50 rokov. Výsledky ukázali, že pravidelný šport počas stredoškolských rokov bol silným ukazovateľom lepšieho zdravotného stavu vo veku 70 rokov. Ľudia, ktorí sa v mladosti športu venovali, zostali aktívnejší aj v starobe a menej často potrebovali lekársku starostlivosť.
Viaceré výskumy naznačujú, že deti zapojené do športu alebo pravidelnej fyzickej aktivity dosahujú lepšie výsledky vo viacerých oblastiach života.
Medzi najčastejšie prínosy patria:
- nižší index telesnej hmotnosti,
- menší obvod pása,
- lepšie psychické zdravie,
- kvalitnejšie školské výsledky,
- lepšie sústredenie a pamäť,
- vyššia schopnosť riešiť úlohy.
Vedci zdôrazňujú, že pohyb neovplyvňuje len svaly či kondíciu, ale výrazne podporuje aj fungovanie mozgu.
Aktívne deti zvládajú lepšie koncentráciu aj reakcie
Nicole Logan z University of Rhode Island vysvetľuje, že pravidelný pohyb počas dospievania podporuje zdravý vývoj mozgu a pozitívne vplýva na mentálne schopnosti.
Podľa nej lepšia kondícia prospieva aj kardiovaskulárnemu systému, čo následne pomáha mozgu fungovať efektívnejšie.
Počas deväťmesačného programu po vyučovaní sledovali vedci deti s obezitou, ktoré sa päťkrát týždenne zapájali do stredne intenzívnych až intenzívnych pohybových aktivít. Výsledky ukázali zlepšenie kognitívnych schopností v porovnaní s deťmi, ktoré sa programu nezúčastnili.
Vedci zároveň zaznamenali zníženie telesného tuku. Práve tuk v okolí vnútorných orgánov totiž môže podporovať zápalové procesy, ktoré negatívne vplývajú na mozgové funkcie. Lepšia fyzická kondícia bola naopak spojená s rýchlejšími reakciami, presnejším riešením úloh aj lepšou schopnosťou kontrolovať impulzívne správanie.
Odborníci čoraz častejšie hovoria o tom, že podpora pohybu nemusí byť založená iba na športových krúžkoch.
Logan navrhuje, aby školy vytvorili priestor pre minimálne hodinu pohybu denne priamo počas vyučovania alebo školského programu. Podľa nej by to zároveň znížilo tlak na rodičov, keďže organizované športy bývajú finančne aj časovo náročné.
Výskum z amerického Massachusetts ukázal, že pozitívne výsledky priniesli aj jednoduché opatrenia:
- viac príležitostí na pohyb pred vyučovaním,
- aktívnejšie prestávky,
- pohyb po škole,
- lepší prístup ku kvalitnému jedlu.
Aj tieto drobné zmeny pomohli znížiť BMI u detí na základných školách. Zaujímavosťou je, že približne štvrtina zapojených detí sa predtým nevenovala žiadnemu športu.
Výskumníci upozorňujú, že dôležitý nie je iba šport, ale aj obmedzenie dlhého sedenia.
V britskej štúdii realizovanej na 30 školách učitelia motivovali deti, aby počas vyučovania viac stáli, pohybovali sa po triede a menej presedeli. Deti napríklad odpovedali postojačky alebo sa počas hodín častejšie presúvali.
Takýto prístup priniesol:
- pokles brušného tuku,
- vyššiu účasť na športových aktivitách,
- lepšie výsledky pri úlohách vyžadujúcich pozornosť.
Vedci pritom zdôrazňujú, že nešlo o klasické cvičenie. Kľúčové bolo najmä prerušovanie dlhého obdobia bez pohybu.
Následné výskumy navyše ukázali, že už jediná 30-minútová pohybová aktivita dokáže zlepšiť výkon detí pri úlohách zameraných na koncentráciu.
Podpora rodičov hrá významnú úlohu
S pribúdajúcim vekom záujem o pohyb často klesá, výraznejšie najmä u dievčat. Odborníci preto upozorňujú na význam rodinného prostredia.
Americký prieskum medzi rodičmi a deťmi ukázal, že dievčatá, ktoré rodičia povzbudzovali a pomáhali im nájsť možnosti športovania, vydržali pri aktivitách dlhšie.
Deti zároveň prirodzene kopírujú správanie dospelých. Ak sú rodičia fyzicky aktívni, vyššia je šanca, že si pohyb obľúbia aj ich potomkovia.
Nemusí pritom ísť o náročný tréning.
Pozitívny efekt môže mať aj:
- spoločná jazda na bicykli,
- krátky beh,
- prechádzka,
- hra v parku,
- aktívne trávenie voľného času.
Výskumníčka Michaela James zo Swansea University upozorňuje, že niektoré deti sa v klasických športových aktivitách necítia komfortne. Prílišný dôraz na organizované športy môže u časti detí vyvolávať pocit vylúčenia alebo neistoty.
Podľa nej môže byť dôležité umožniť deťom väčšiu slobodu pri výbere pohybu. Práve pocit istoty a sebavedomia totiž výrazne vplýva na ich psychickú pohodu.
Odborníci preto odporúčajú:
- podporovať voľnú hru,
- vytvárať kreatívnejšie ihriská,
- zaradiť krátke pohybové prestávky,
- neodnímať prestávky ako formu trestu,
- umožniť deťom pohyb bez tlaku na výkon.
Pomôcť môžu aj jednoduché prvky ako drevené palety, pneumatiky či debny, ktoré podporujú spontánnu hru a prirodzený pohyb.
Každý pohyb sa počíta
Vedci zdôrazňujú, že hodnotu nemá len organizovaný šport. Dôležitý je prakticky akýkoľvek pohyb, ktorý deti baví a motivuje.
Či už ide o lezenie po stromoch, naháňačku na ihrisku alebo obyčajné pobehovanie vonku, všetky tieto aktivity podporujú zdravie, psychickú pohodu aj sociálny rozvoj detí.
Podľa odborníkov je najdôležitejšie vytvoriť prostredie, v ktorom budú mať deti prirodzenú chuť hýbať sa a objavovať pohyb bez zbytočného tlaku či obmedzení.
