Výskyt porúch príjmu potravy u mužov rastie rýchlejšie ako u žien. Na Slovensku však zostávajú takmer neviditeľní. Za nárastom porúch príjmu potravy u mužov nestojí jeden konkrétny faktor, ale kombinácia tlaku na výkon, vzhľad a maskulinitu. Mnohí chlapci svoje symptómy často nepoznajú alebo odmietajú vyhľadať pomoc.
Muži tvoria približne štvrtinu prípadov mentálnej anorexie a bulímie. Pri záchvatovom prejedaní ide dokonca až o polovicu všetkých prípadov. Objektívne treba priznať, že u mužov sú v našej spoločnosti stále silne stigmatizované.
„Chlapci a muži dnes vyrastajú s očakávaním, že majú byť silní, disciplinovaní a už neustále na sebe pracovať. Kultúra sebazdokonaľovania prítomná na sociálnych sieťach napríklad vo forme fitness, biohacking či manosférického obsahu, spolu so stereotypmi o tom, že muž nesmie ukazovať slabosť, pritom môžu viesť k tomu, že extrémne cvičenie či prísna kontrola jedla sú vnímané ako prejav mužnosti, úspechu či spoločenskej hodnoty,” vysvetlila riaditeľka Centra Chuť žiť Valentína Sedileková.
Ochorenia s najvyššou úmrtnosťou
Za posledných 30 rokov vzrástol výskyt porúch príjmu potravy u mužov o 22 percent. Hoci PPP (poruchy príjmu potravy) patria medzi závažné psychické ochorenia s najvyššou úmrtnosťou, u mužov často zostávajú prehliadané alebo sa odhalia, až keď je ochorenie v pokročilom štádiu. Za nárastom porúch príjmu potravy u mužov ani u žien nestojí jeden konkrétny, ale kombinácia viacerých faktorov.
“Pri poruchách príjmu potravy veľa hovoríme o štíhlosti, hmotnosti, o kontrole stravovania, ale za týmto správaním, ako to poznáme aj pri mnohých iných ľudských trápeniach, sa nachádza vždy nejaký pohľad na seba a negatívny sebaobraz,” skonštatovala pre Kanal1 Sedileková.
Slovenská štúdia HBSC 2021/2022 zistila, že dva a viac symptómov porúch príjmu potravy napríklad vykazovalo až 35 % jedenásťročných chlapcov, 32 % trinásťročných chlapcov a 26 % pätnásťročných chlapcov.
“Vnímame aj taký trend, že čoraz mladšie detičky začínajú negatívne hodnotiť svoje telo,” doplnila Sedileková.
Problémy so vzťahom k telu a jedlu sú časté v období dospievania alebo v rannej dospelosti. Bez včasnej pomoci môžu u ľudí trvať roky. Najmä muži sa s nimi snažia čo najdlhšie vyrovnávať sami. Stáva sa aj to, že okolie považuje kontrolu jedla či extrémne cvičenie za prejav mužnosti a nie za možné varovné signály ochorenia. A to je ďalší dôvod, prečo zostávajú muži s poruchami príjmu potravy často neviditeľní a ich ťažkosti bývajú dlhodobo prehliadané a bagatelizované. Často sa vyskytujú prípady, že ochorenie je u nich rozpoznané až vtedy, keď výrazne zasiahne fyzické aj psychické zdravie.
„Aj keď muži tvoria len malú časť kontaktov na našej Linke pomoci, z rozhovorov s nimi vidíme, že poruchy príjmu potravy sú u mužov na Slovensku stále spojené s veľkou mierou hanby, neistoty a osamelosti. Mnohí dlhý čas pochybujú, či je ich problém vôbec dostatočne vážny na to, aby vyhľadali pomoc. Často sa otvoria až vo chvíli, keď cítia prijatie, bezpečie a dôveru. Práve stigma a predstava, že PPP sú „ženské ochorenie”, ich od odbornej pomoci často držia celé roky,“ vysvetlila špecialistka dištančného poradenstva a manažérka Linky pomoci Chuť žiť Anna Steinerová.
Centrum Chuť žiť v týchto dňoch spúšťa prieskum, ktorý sa zameria na obraz tela, stravovanie a vyhľadávanie odbornej pomoci u mladých mužov. Jeho výsledky majú pomôcť otvoriť diskusiu o téme, ktorá zostáva dlhodobo prehliadaná. Prieskum je anonymný a je určený pre mužov od 18 do 35 rokov.
