Vedecká obec opäť obracia pozornosť na fascinujúce prepojenie medzi tým, čo konzumujeme, a zdravím nášho mozgu. Najnovšie zistenia expertov zo švédskeho Karolinska Institutet naznačujú, že dospelí s vysokou genetickou predispozíciou na rozvoj Alzheimerovej choroby môžu mať v rukách mocný nástroj prevencie. Kľúčom k spomaleniu kognitívneho úpadku by podľa nich mohol byť špecifický prístup k živočíšnym bielkovinám.
Výskumný tím sa zameral na vplyv stravy u osôb s génom APOE4, ktorý je považovaný za jeden z najvýznamnejších rizikových faktorov pre vznik demencie. Ako uvádza denník The Sun, tento genetický variant nesie približne štvrtina britskej populácie. Švédski vedci počas dlhodobého pozorovania sledovali viac ako 2 100 seniorov starších ako 60 rokov a prišli k prekvapivému záveru.
Účastníci s najvyšším genetickým rizikom (nositelia variantov APOE 3/4 a 4/4) vykazovali výrazne pomalšie slabnutie mentálnych funkcií, pokiaľ do svojho jedálnička pravidelne zaraďovali nespracované mäso, ako je kuracie, morčacie alebo hovädzie. Naopak, u osôb s rovnakou genetikou, ktoré konzumovali mäso len minimálne, bolo zaznamenané viac než dvojnásobne vyššie riziko prepuknutia demencie.
Kvalita nad kvantitu: Pozor na spracované výrobky
Štúdia však dôrazne varuje pred plošným zvyšovaním konzumácie akýchkoľvek mäsových výrobkov. Typ a kvalita suroviny sú totiž rozhodujúce. Vedci potvrdili, že nízky podiel priemyselne spracovaných potravín – teda klobás, šunky, salám či slaniny – je spojený s celkovo nižším rizikom úpadku pamäte, a to bez ohľadu na genetickú výbavu jednotlivca.
Dr. Jakob Norgren z Karolinska Institutet ponúka zaujímavé evolučné vysvetlenie. Variant APOE4 je historicky najstarší a vyvinul sa v období, keď naši predkovia prežívali najmä vďaka lovu a konzumácii živočíšnej stravy. Je teda možné, že mozog nositeľov tohto génu je metabolicky nastavený na efektívnejšie spracovanie živín z kvalitného, chudého mäsa.
„Pre tých, ktorí vedia, že patria do rizikovej skupiny, tieto zistenia ponúkajú nádej. Ukazuje sa, že genetický osud nie je nemenný a riziko možno korigovať úpravou životného štýlu,“ vysvetľuje Dr. Norgren.
Povzbudivé výsledky, ktoré vyžadujú opatrnosť
Hoci sú dáta optimistické, odborníci, vrátane Dr. Jacqui Hanley z organizácie Alzheimer’s Research UK, nabádajú k triezvej interpretácii. Ide o pozorovací výskum, čo znamená, že vedci zatiaľ nepreukázali priamu príčinnú súvislosť, ale len štatisticky významný vzťah. Na definitívne potvrdenie a vypracovanie personalizovaných diét podľa DNA budú potrebné ďalšie klinické testy.
Dovtedy však platí jasné odporúčanie: pre osoby v genetickom ohrození môže byť pravidelná konzumácia nespracovaného chudého mäsa jedným z dôležitých pilierov ochrany mozgu. Táto štúdia v roku 2026 jasne demonštruje, že hoci si svoje gény nevyberáme, spôsob, akým ich „kŕmime“, máme pevne vo svojich rukách.
