Objav v odľahlej sibírskej jaskyni mení pohľad na to, čo všetko dokázali neandertálci pred desiatkami tisíc rokov. Vedci totiž analyzovali približne 59-tisíc rokov starý zub, ktorý podľa najnovších výskumov nesie stopy primitívneho, no mimoriadne premysleného „zubárskeho zákroku“. To, čo sa na prvý pohľad javilo ako obyčajný poškodený zub, sa napokon ukázalo ako dôkaz, že naši dávni príbuzní mohli cielene odstraňovať bolestivý kaz dávno pred vznikom modernej medicíny.
Neobyčajný nález pochádza z jaskyne Chagyrskaya Cave v oblasti juhozápadnej Sibíri. Práve tam kedysi žili skupiny neandertálcov približne pred 49-tisíc až 70-tisíc rokmi. Medzi desiatkami objavených zubov jeden výrazne vyčnieval. Na stoličke dospelého jedinca sa nachádzal hlboký otvor s nepravidelnými okrajmi, ktorý siahal až do vnútra zuba, do oblasti nervov a krvných ciev. Podľa vedcov išlo o extrémne bolestivý kaz, ktorý zaberal väčšinu žuvacej plochy, informuje CNN.
Skutočný šok však prišiel až pri detailnej analýze. Výskumníci si všimli drobné ryhy a škrabance okolo otvoru, ktoré naznačovali, že niekto do zuba cielene zasahoval pomocou nástroja. V jaskyni sa navyše našli jemné kamenné nástroje z jaspisu, ktoré mohli slúžiť práve na takýto zákrok.
Pomocou moderných skenovacích technológií a experimentov s ľudskými zubami odborníci dospeli k záveru, že neandertálci pravdepodobne kaz mechanicky odstránili. Ak sa ich teória potvrdí, išlo by o najstarší známy dôkaz zásahu do zubného kazu v celej histórii ľudského vývoja.
Vedúca výskumu Alisa Zubova priznala, že ju fascinovalo najmä to, ako presne človek, ktorému zub patril, dokázal pochopiť pôvod bolesti. Podľa nej si musel uvedomiť, že problém sa nachádza priamo v zube a že odstránenie poškodenej časti môže priniesť úľavu. Výskumníci zdôrazňujú, že podobný dôkaz zatiaľ neobjavili ani u iných neandertálcov, ani u omnoho mladších populácií moderných ľudí.
Objav zároveň výrazne mení zaužívaný obraz neandertálcov ako primitívnych a jednoduchých bytostí. Vedci už dlhšie upozorňujú, že naši vyhynutí príbuzní boli mentálne aj emocionálne omnoho bližšie modernému človeku, než sa kedysi predpokladalo. Tento prípad naznačuje schopnosť rozpoznať zdravotný problém, zvoliť vhodný nástroj a vykonať bolestivý zákrok s konkrétnym cieľom – zmierniť utrpenie.
Výskumníci pripomínajú, že aj dnešné primáty, napríklad šimpanzy, si dokážu pomáhať liečivými rastlinami. U neandertálcov však mohlo ísť o oveľa pokročilejšiu formu starostlivosti. Už v minulosti existovali dôkazy, že sa starali o zranených alebo chorých členov skupiny. Tento objav však naznačuje vedomý medicínsky zásah.
Zaujímavé je aj to, že zub po zákroku naďalej slúžil svojmu majiteľovi. Stopy opotrebovania ukázali, že neandertálec bol schopný ďalej normálne hrýzť a používať postihnutý zub. Vedci predpokladajú, že odstránenie kazu zároveň odkrylo nervy a cievy, čo mohlo paradoxne viesť k ústupu bolesti, pretože poškodené tkanivo bolo odstránené.
Aby si odborníci overili svoju teóriu, pustili sa do experimentu. Pomocou nástrojov vyrobených z miestneho jaspisu sa pokúsili napodobniť zásah na moderných ľudských zuboch. Výsledok bol prekvapivý. Kamenné nástroje skutočne dokázali vytvoriť podobné stopy ako tie na neandertálskom zube a odstrániť poškodené tkanivo. Celý proces trval menej než hodinu, no vyžadoval mimoriadnu presnosť, trpezlivosť a jemnú motoriku.
Vedci pritom upozorňujú, že realita pred 59-tisíc rokmi musela byť ešte oveľa náročnejšia. Zákrok sa odohrával bez anestézie, v bolestivých podmienkach a priamo v ústach živého človeka. Opuch, zápal aj silná bolesť museli celý proces výrazne komplikovať.
Jedna z výskumníčok priznala, že po experimente začala pri každej návšteve zubára myslieť na neandertálca, ktorý takýto zákrok vydržal bez modernej medicíny. Podľa nej musel mať neuveriteľne silnú vôľu, pretože bolesť samotného zásahu mohla byť ešte horšia než pôvodný zápal.
Vedci sa dnes domnievajú, že zákrok pravdepodobne vykonal iný člen skupiny, možno človek, ktorý vyrábal kamenné nástroje. Ústa sú totiž mimoriadne náročný priestor na podobnú manipuláciu a vyžadujú presnosť aj pomoc ďalšej osoby. Nie je však vylúčené ani to, že si neandertálec pomohol sám.
Podľa odborníkov predstavuje tento objav obrovský míľnik vo výskume ľudskej evolúcie a dejín medicíny. Naznačuje totiž, že základy chirurgických a liečebných zásahov nevznikli až u moderného človeka, ale môžu byť oveľa staršie a spoločné aj s našimi najbližšími vyhynutými príbuznými.
Nález z jaskyne Chagyrskaya Cave tak mení predstavu o tom, ako vyspelí neandertálci v skutočnosti boli. Z dávnych obyvateľov jaskýň sa čoraz viac stávajú bytosti, ktoré dokázali premýšľať, plánovať, starať sa o druhých a možno dokonca vykonávať prvé primitívne medicínske zákroky tisíce rokov pred vznikom civilizácie.
