Obavy z ďalšieho šírenia eboly prinútili viaceré štáty prijať mimoriadne opatrenia. Viac ako desiatka krajín v posledných týždňoch zaviedla rôzne formy cestovných obmedzení pre ľudí prichádzajúcich z Konžskej demokratickej republiky, kde sa nákaza naďalej šíri. Hoci vlády tvrdia, že ich cieľom je chrániť vlastných občanov, Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že takéto kroky môžu mať aj neželané následky.
Podľa vedenia WHO totiž zákaz cestovania alebo prísne obmedzenia neprinášajú vždy očakávaný efekt. Naopak, môžu výrazne sťažiť boj proti samotnej epidémii. Generálny riaditeľ organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus upozornil, že viaceré opatrenia už dnes komplikujú prepravu zdravotníckeho materiálu, pohyb odborníkov a fungovanie dodávateľských reťazcov, ktoré sú pri zvládaní podobných kríz kľúčové, píše portál Eurozpravy.cz.
„Potrebujeme zabezpečiť, aby sa pomoc dostala tam, kde je najviac potrebná. Ak sa doprava a logistika stanú príliš komplikovanými, môže to negatívne ovplyvniť celý proces zvládania epidémie,“ zdôraznil šéf organizácie.
Medzi krajinami, ktoré pristúpili k obmedzeniam, sú napríklad Spojené štáty americké, Bahrajn či Mexiko. Mimoriadne prísny režim zaviedla aj Kanada, ktorá nariadila povinnú 21-dňovú karanténu pre všetkých cestujúcich prichádzajúcich z Konga.
WHO však presadzuje odlišný prístup. Namiesto plošných zákazov odporúča dôsledné zdravotné kontroly na letiskách, v prístavoch a na hraničných priechodoch. Práve tam je podľa odborníkov možné efektívnejšie identifikovať potenciálne nakazené osoby alebo ľudí, ktorí mohli prísť do kontaktu s vírusom.
„Kontrola cestujúcich pri odchode a príchode je oveľa účinnejším nástrojom ako úplné zastavenie cestovania,“ vysvetlil Ghebreyesus.
Napriek obavám priniesla Svetová zdravotnícka organizácia aj povzbudivejšie správy. Najnovšie údaje totiž naznačujú, že situácia nemusí byť až taká vážna, ako sa pôvodne predpokladalo. Intenzívnejšie testovanie ukázalo, že počet potvrdených prípadov je výrazne nižší než počet ľudí, pri ktorých sa na nákazu pôvodne len predpokladalo.
Odborníci aktuálne sledujú predovšetkým variant vírusu známy ako Bundibugyo, ktorý sa v Kongu šíri. K začiatku júna úrady evidovali 344 potvrdených prípadov ochorenia a 60 úmrtí. Okrem toho zostáva viac ako stovka ďalších prípadov predmetom vyšetrovania a laboratórnych testov.
Situáciu pozorne monitorujú aj v susednej Uganda. Tam bolo potvrdených 15 prípadov nákazy a jedno úmrtie. Zdravotnícke autority sa snažia zabrániť ďalšiemu šíreniu vírusu a zároveň vyhľadávajú osoby, ktoré mohli prísť do kontaktu s infikovanými pacientmi.
Zaujímavé je, že ešte koncom mája boli čísla výrazne vyššie. V tom čase sa hovorilo o viac ako 900 podozrivých prípadoch a viac než 220 podozrivých úmrtiach. Následné laboratórne testy však ukázali, že mnohé z nich s ebolou nesúviseli. Práve preto odborníci zdôrazňujú, že pri podobných epidémiách je nevyhnutné vychádzať z potvrdených údajov a nie iba z predbežných odhadov.
Na tlačovej konferencii sa šéf WHO vyjadril aj k plánu Spojených štátov vybudovať v Keni špeciálne karanténne centrum pre amerických občanov nachádzajúcich sa v regióne. Projekt však momentálne pozastavil kenský súd a jeho budúcnosť zostáva neistá.
Ghebreyesus sa vyhol priamej kritike amerického postupu a zdôraznil, že každá krajina má právo rozhodovať o vlastných bezpečnostných opatreniach.
„Každý štát robí rozhodnutia, ktoré považuje za najlepšie pre svojich občanov. Dôležité však je, aby sme spolupracovali, zdieľali informácie a koordinovali naše kroky,“ uviedol.
Zároveň ocenil spoluprácu s americkými úradmi pri poskytovaní údajov, financovania a technickej podpory. Podľa jeho slov je povzbudivé vidieť, že medzinárodné spoločenstvo berie situáciu vážne a existuje silná vôľa zabrániť ďalšiemu šíreniu vírusu.
Hoci ebola stále patrí medzi najnebezpečnejšie infekčné ochorenia na svete, odborníci veria, že včasné odhaľovanie prípadov, dôsledné testovanie a medzinárodná spolupráca môžu zabrániť tomu, aby sa súčasná epidémia zmenila na rozsiahlu globálnu zdravotnú krízu.
