Mnohí rodičia začnú myslieť na zdravie srdca až v dospelosti svojich detí. Kardiológovia však upozorňujú, že základy zdravého kardiovaskulárneho systému vznikajú už v ranom veku. Štyria odborníci sa preto zhodli na tom, ktorým potravinám sa vo vlastných rodinách snažia vyhýbať a prečo môžu mať každodenné stravovacie návyky dlhodobé následky.
Predstava, že infarkty či upchaté cievy sú problémom až vyššieho veku, je podľa odborníkov nesprávna. Proces aterosklerózy, teda postupného ukladania tukových plátov v cievach, môže podľa kardiológov začať už u malých detí.
Kardiológ Ali Rahimi z organizácie Kaiser Permanente v americkej Georgii vysvetľuje, že dlhodobé zlé stravovanie, nedostatok pohybu a chronický stres môžu už v detstve spôsobovať drobné poškodenia ciev.
„Veľkým omylom je myslieť si, že zdravie srdca treba riešiť až v strednom veku. Pevné základy kardiovaskulárneho zdravia sa vytvárajú počas detstva a dospievania,“ upozorňuje pre portál Parade.
Podobný názor zastáva aj detský kardiológ Robert VandeKappelle Jr. z Akron Children’s Hospital. Podľa neho sa usadzovanie plátov v tepnách začína veľmi skoro a pokračuje počas celého života.
„Návyky, ktoré si osvojíme ako deti, si zvyčajne prenášame aj do dospelosti. Každé zdravé rozhodnutie pomáha tento proces spomaľovať,“ hovorí.
Odborníci zároveň zdôrazňujú, že rodičia by nemali deliť jedlá na „dobré“ a „zlé“. Profesor detskej kardiológie Ben Reinking z University of Iowa pripomína, že jedlo nemá iba výživovú funkciu.
„Niektoré potraviny vyživujú naše telo, iné nás spájajú s rodinou, tradíciami a spoločnými zážitkami,“ vysvetľuje.
Všetci štyria oslovení kardiológovia sa zhodli, že svojim deťom úplne nezakazujú žiadne konkrétne jedlo. Existuje však jedna skupina potravín, ktorú doma výrazne obmedzujú.
Najväčším problémom sú ultraprocesované potraviny
Podľa odborníkov by sa deti mali vyhýbať najmä pravidelnej konzumácii ultraprocesovaných výrobkov.
Christopher Knoll, detský kardiológ a medicínsky riaditeľ programu transplantácie srdca v Phoenix Children’s Hospital, upozorňuje, že ide predovšetkým o výrobky s vysokým obsahom cukru, nasýtených tukov a priemyselne spracovaných surovín.
Robert VandeKappelle medzi takéto potraviny zaraďuje napríklad:
- párky,
- hranolky,
- zmrzlinu.
Podľa neho obsahujú veľké množstvo nasýtených tukov, soli, cukru a často aj konzervačných látok, ktoré pri pravidelnej konzumácii zvyšujú riziko srdcovo-cievnych ochorení.
Na odporúčania lekárov nadväzujú aj vedecké údaje. Štúdia z roku 2024, do ktorej bolo zaradených 1 426 detí, ukázala, že pravidelná konzumácia ultraprocesovaných potravín súvisela s vyšším indexom telesnej hmotnosti (BMI), vyššími hodnotami LDL cholesterolu.
Podľa Bena Reinkinga sú tieto výrobky vytvorené tak, aby boli mimoriadne chutné. Často však obsahujú veľké množstvo pridaných cukrov, rafinovaných sacharidov, soli a nezdravých tukov, pričom im chýba vláknina aj ďalšie dôležité živiny.
Ak sa stanú základom jedálnička, môžu prispieť k zvýšeniu cholesterolu, vysokému krvnému tlaku, inzulínovej rezistencii aj chronickému zápalu v organizme.
Pozor aj na sladené nápoje
Lekári upozorňujú aj na nápoje. Christopher Knoll odporúča rodičom obmedziť predovšetkým sladené limonády.
Ich pravidelná konzumácia – vrátane diétnych verzií – sa podľa viacerých výskumov spája so zvýšeným rizikom srdcovo-cievnych ochorení.
Ali Rahimi vysvetľuje, že tekutý cukor nevyvoláva rovnaký pocit nasýtenia ako pevná strava. „Jedna plechovka sladeného nápoja môže ľahko prekročiť odporúčaný denný príjem cukru pre dieťa. Pečeň následne premieňa prebytočný cukor na tuk, čo zvyšuje hladinu triglyceridov a podporuje vznik inzulínovej rezistencie aj skorých ochorení srdca,“ upozorňuje.
Ako vhodnejšiu alternatívu odporúča perlivú vodu bez pridaného cukru.
Ani ovocné džúsy nemusia byť také zdravé
Mnohí rodičia si podľa odborníkov neuvedomujú, koľko cukru obsahujú niektoré ovocné šťavy.
Ak už dieťa džús pije, lekári odporúčajú vyberať výhradne výrobky označené ako 100 % ovocná šťava, bez pridaného cukru, umelých farbív a kukuričného sirupu s vysokým obsahom fruktózy.
Marketing často zavádza
Rahimi upozorňuje aj na produkty určené špeciálne deťom.
Niektoré jogurty propagované ako detské podľa neho obsahujú na gram výrobku porovnateľné množstvo cukru ako zmrzlina.
Podobná situácia je aj pri viacerých celozrnných cereáliách, ktoré síce pôsobia zdravo, no bývajú dosladzované veľkým množstvom pridaného cukru.
Preto radí nespoliehať sa na reklamné tvrdenia na obaloch a vždy si prečítať zloženie aj výživové údaje.
Zdravé návyky sú dôležitejšie než zákazy
Kardiológovia zdôrazňujú, že cieľom nie je deťom úplne zakazovať sladkosti či obľúbené pochúťky.
Ultraprocesované potraviny by však mali zostať skôr výnimočnou súčasťou jedálnička než každodennou rutinou.
„Najlepší spôsob, ako chrániť detské srdce, je pozitívny prístup. Učte ich, ktoré potraviny im dodávajú energiu a robia ich silnejšími,“ odporúča Rahimi.
Ben Reinking dodáva, že rodičia môžu vzťah detí k jedlu budovať aj spoločným varením.
„Ukážte im, odkiaľ jedlo pochádza. Nech si nazbierajú paradajky v záhrade, rozbijú vajíčka do misy, premiešajú omáčku alebo pomôžu pripraviť večeru. Aj takéto zážitky vytvárajú zdravý vzťah k jedlu.“
Podľa odborníkov nestačí deťom hovoriť, čo je zdravé. Rovnako dôležitým faktorom je príklad celej rodiny.
„Ak zdravé stravovanie prirodzene dodržiavajú všetci členovia domácnosti a nie je dieťaťu nanucované, je oveľa väčšia šanca, že si tieto návyky zachová aj v dospelosti,“ uzatvára Rahimi.
Ktorým potravinám by sa mali vyhýbať najmenšie deti
Osobitné odporúčania platia pre dojčatá a malé deti. Odborné usmernenia upozorňujú, že do určitého veku by nemali konzumovať niektoré potraviny vôbec alebo len vo veľmi obmedzenom množstve.
Patria medzi ne najmä:
- nadmerné množstvo soli,
- sladené nápoje a cukor,
- potraviny s vysokým obsahom nasýtených tukov,
- med u detí mladších ako jeden rok (kvôli riziku dojčenského botulizmu),
- celé orechy u detí do piatich rokov (riziko zadusenia),
- nepasterizované a plesňové syry,
- surové alebo nedostatočne tepelne upravené vajcia, pokiaľ nespĺňajú bezpečnostné štandardy,
- ryžové nápoje u detí mladších ako päť rokov,
- ľadové slush nápoje u detí do siedmich rokov pre obsah glycerolu,
- surové mäkkýše,
- ryby s vysokým obsahom ortuti, ako žralok, mečiar či marlín, ktoré by nemali jesť deti mladšie ako 16 rokov.
Odborníci sa zhodujú, že nejde o krátkodobú diétu, ale o vytváranie stravovacích návykov, ktoré môžu významne ovplyvniť zdravie človeka počas celého života.
