Experti vysvetľujú, že tieto osobnostné zmeny sú v skutočnosti symptómami depresie. Je vedecky dokázané, že pretrvávajúca neliečená depresia zvyšuje riziko vzniku demencie o 10 až 15 percent.
Zabudnúť, čo bolo práve povedané, stratiť sa v známom prostredí alebo márne hľadať celkom bežné slová. To sú momenty, kedy je demencia už v plnom prúde a jej prítomnosť je pre okolie viditeľná.
Výsledky sú znepokojivé
Najnovšie vedecké výskumy však naznačujú, že riziko tohto ochorenia môžeme rozpoznať oveľa skôr, než sa objavia prvé výpadky pamäte. Kľúčom k včasnej diagnostike môžu byť nenápadné zmeny v osobnosti človeka, ktoré sa prejavujú už v strednom veku, píše Bild.
Britskí vedci z University College London publikovali v odbornom časopise The Lancet Psychiatry štúdiu, v ktorej analyzovali zdravotné údaje a psychický stav viac ako 6 000 ľudí v rámci dlhodobého sledovania.
Výsledky sú znepokojivé – u osôb mladších ako 60 rokov identifikovali šesť osobnostných čŕt, ktoré úzko súvisia so zvýšeným rizikom vzniku demencie v neskoršom veku:
- Strata sebadôvery: Človek začína pochybovať o svojich schopnostiach, ktoré predtým zvládal bez problémov.
- Neschopnosť čeliť problémom: Bežné životné prekážky sa zdajú byť neprekonateľné a vyvolávajú paralýzu v rozhodovaní.
- Absencia vrúcnosti a náklonnosti: Citové ochladnutie voči blízkym a strata empatie či prejavy nehy.
- Neustála nervozita a napätie: Chronický nepokoj, ktorý sa objavuje aj bez zjavnej vonkajšej príčiny.
- Nespokojnosť s vlastným výkonom: Neustále spochybňovanie spôsobu, akým boli splnené pracovné alebo domáce úlohy.
- Ťažkosti so sústredením: Neschopnosť udržať pozornosť pri jednej činnosti dlhší čas.
Podceňujeme čas, než prepukne choroba
Experti vysvetľujú, že tieto osobnostné zmeny sú v skutočnosti symptómami depresie. Je vedecky dokázané, že pretrvávajúca neliečená depresia zvyšuje riziko vzniku demencie o 10 až 15 percent.
Podľa psychiatra profesora Ingmara Skooga (72) je depresia v ranom štádiu života najnebezpečnejšia, pretože ovplyvňuje mozog po mnoho rokov v rôznych fázach jeho fungovania.
„Často podceňujeme, ako dlho trvá, kým choroba skutočne prepukne. V prípade Alzheimerovej choroby môže trvať až 20 či 25 rokov, kým sa prejavia prvé kognitívne symptómy,“ uviedol profesor Skoog pre švédske noviny Aftonbladet.
Odborníci apelujú na verejnosť
Podľa vedcov sa zákerné zmeny v mozgu, ktoré nakoniec vedú k odumieraniu nervových buniek, začínajú prejavovať kognitívnymi poruchami (ako sú rečové vady či dezorientácia) oveľa skôr, než si pripúšťame.
Dobrou správou je, že veda napreduje. „Dnes už existujú nové markery vo forme krvných testov, ktoré dokážu tieto zmeny v mozgu detegovať dlho predtým, než u pacienta prepukne samotná demencia,“ dodáva Skoog.
Odborníci preto apelujú na verejnosť. Neignorujte zmeny v správaní svojich blízkych. Ak sa z predtým sebavedomého a srdečného človeka stane neistá a odťažitá osobnosť, môže ísť o prvé volanie mozgu o pomoc.
Včasná liečba depresívnych epizód v strednom veku môže byť v budúcnosti kľúčovou prevenciou pred stratou pamäte v starobe.
