Zábery z regiónu Blízkeho východu vyvolávajú neistotu, no každodenný život v Dubaji podľa viacerých svedectiev pokračuje bez zásadných obmedzení. Obyvatelia síce spomínajú zvuky stíhačiek či ojedinelé výbuchy pri zneškodňovaní dronov, dostupnosť tovarov ani základné fungovanie mesta však narušené nie sú. Aj premávka na cestách je podľa niektorých menej intenzívna.
Napriek tomu sa globálne napätie premieta do rozhodovania investorov. Realitný trh v jednej z najdynamickejších metropol sveta sa dostal do fázy, keď prevláda opatrnosť a vyčkávanie. Píše o tom v článku portál Pravda.
Investori spomaľujú, otázok pribúda
„Realitný trh v Dubaji sa momentálne nachádza vo fáze vyčkávania – investori sledujú, ako sa situácia bude ďalej vyvíjať, transakcií je momentálne menej a rozhodnutia robia opatrnejšie. Od začiatku konfliktu uplynulo pár týždňov a samotná situácia ešte nie je uzavretá,” priblížil ako to aktuálne vyzerá Michal Fusek zo spoločnosti Trim Real Estate pôsobiacej v Dubaji.
Zvýšený záujem o bezpečnosť regiónu či stabilitu investícií registrujú realitní sprostredkovatelia aj medzi slovenskými klientmi. Podľa Fuseka ide o prirodzenú reakciu na vývoj udalostí.
Mesto, ktoré sa stále rozvíja, láka investorov aj tým, že nové projekty vznikajú neustále. Byty kúpené ešte počas výstavby bývajú lacnejšie než hotové nehnuteľnosti, čo vytvára priestor pre zhodnotenie kapitálu.
Ešte pred vypuknutím konfliktu upozorňovala realitná maklérka Veronika Plichtová z Move Homes, že investori sú ochotní vložiť aj 400-tisíc eur do nehnuteľností v púštnom prostredí. Dôvodom je porovnanie s Bratislavou, kde sú ceny podobné, no výnos nižší.
Po vypuknutí vojny sa však časť investorov rozhodla z regiónu odísť, a to vrátane kapitálu.
Kým niektorí uvažujú o odložení kúpy alebo predaji, iní vidia v situácii šancu. Objavujú sa totiž prípady, keď majitelia v panike predávajú nehnuteľnosti pod cenu.
„Sledujú trh ešte pozornejšie, pretože v období zvýšenej opatrnosti sa niekedy objavia aj zaujímavé investičné príležitosti,” potvrdil Fusek.
Zatiaľ však realitné kancelárie neevidujú výrazný nárast žiadostí o rýchly predaj. Skôr ide o zvýšenú opatrnosť a zvažovanie ďalších krokov.
Majitelia váhajú, no nepredávajú
Príkladom je aj Dominika, ktorá investovala do bytu mimo centra Dubaja a aktuálne ho prenajíma. Hoci zvažovala predaj, rozhodla sa počkať.
„Nakoniec som sa rozhodla byt si nechať, nájomca zatiaľ nehlási žiadne problémy. Podľa mňa veľa ľudí čaká, že sa majitelia začnú zbavovať nehnuteľností. Nechcem predávať narýchlo, lebo vtedy sa zjednávajú sumy a vo výhode budú tí, ktorí chcú kúpiť,” vysvetlila pre Pravdu.
Podľa odborníkov ide skôr o krátkodobú reakciu trhu, keďže ceny nehnuteľností v Dubaji v posledných štyroch rokoch výrazne rástli.
Opatrnosť sa netýka len kupujúcich, ale aj developerov. Veľké projekty si vyžadujú vysoké investície a neistota zvyšuje riziko ich návratnosti. Výsledkom môže byť pomalšie tempo výstavby alebo jej odklad.
Do hry vstupujú aj narušené dodávateľské reťazce. Problémy s dopravou materiálov či vyššie náklady môžu ovplyvniť ceny novostavieb.
Makléri preto upozorňujú najmä na riziká spojené s nákupom bytov, ktoré ešte len vzniknú.
„V prípade off-plan projektov (tých, ktoré sú zatiaľ len na papieri, pozn.red.) môže byť pre niektorých investorov rozumné počkať, kým sa aktuálna situácia v regióne viac ustáli. Pri investovaní do nehnuteľností je vždy dôležité rozhodovať sa na základe dát a reálnych faktory trhu, pozerať sa na investíciu v horizonte niekoľkých rokov,” uzavrel.
Dopady bude cítiť aj Slovensko
Konflikt sa nepriamo dotýka aj domácich kupujúcich. Rast cien energií tlačí na infláciu, čo znižuje dostupnosť bývania.
„Drahšie tankovanie a doprava zdražujú tovar aj služby, domácnostiam ostáva menej peňazí a rozhodnutia o kúpe bytu sa odkladajú. Pri dlhšie trvajúcom konflikte rastie aj riziko vyšších stavebných nákladov, čo drží ceny novostavieb vyššie. A napokon je tu aj investičný efekt, keď sa pri geopolitickej neistote mení správanie investorov a časť kapitálu sa presúva do vnímaných bezpečnejších krajín a lokalít, čo môže niektoré trhy posilniť a iné naopak oslabiť,” vysvetlil Richard Churý.
Podľa neho sa výraznejšie vyčkávanie prejavuje najmä pri záujemcoch o zahraničné nehnuteľnosti.
„Výraznejšie vyčkávanie vidíme skôr u investorov, ktorí plánovali kúpu zahraničnej nehnuteľnosti, tam sa časť ľudí presunula do režimu čakania.,” dodal.
Vývoj cien energií môže mať ďalší dôsledok – rast úrokových sadzieb. Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír upozornil, že konflikt môže zdražiť život v Európe.
Vyššia inflácia núti centrálnu banku reagovať sprísnením politiky, čo sa prejaví drahšími hypotékami. To následne znižuje dostupnosť bývania, najmä pre ľudí kupujúcich prvú nehnuteľnosť.
„Najrýchlejší a dnes už aj veľmi hmatateľný dôsledok je tlak na rast úrokových sadzieb, keďže vyššie ceny ropy a energií zvyšujú inflačné riziká a centrálne banky potom musia byť prísnejšie. To sa okamžite premieta do hypoték, zhoršuje dostupnosť financovania a brzdí dopyt, najmä u ľudí, ktorí kupujú prvú nehnuteľnosť alebo sú na hrane rozpočtu,” potvrdil Richard Churý.
Ekonomické dôsledky vojny nie sú len otázkou cien či úrokov. Významnú úlohu zohráva aj správanie ľudí a firiem. Spomienky na prudké zdražovanie z minulosti vedú k rýchlejším reakciám – podnikatelia zvyšujú ceny skôr a zamestnanci žiadajú vyššie platy v predstihu.
